„Behom si iba zničíš kolená“ patrí medzi najčastejšie opakované tvrdenia o behaní. Znie ako opatrné varovanie, no v skutočnosti často vedie k opačnému efektu, teda k obmedzeniu pohybu, ktorý je pre pohybový aparát prirodzene prospešný. Z pohľadu súčasnej športovej medicíny však samotný beh nepredstavuje automatický rizikový faktor pre poškodenie kolenných kĺbov. Naopak, pri rekreačnej úrovni záťaže sa čoraz viac ukazuje jeho potenciálny protektívny efekt na chrupavku a celkovú funkciu kĺbov.
Dlhodobé sledovania veľkých skupín bežcov ukazujú, že rekreačný beh nie je spojený so zvýšeným výskytom osteoartrózy kolena. V niektorých analýzach sa dokonca pozoruje nižšia prevalencia degeneratívnych zmien u rekreačných bežcov v porovnaní so sedavými populáciami.¹ Podľa štúdie publikovanej v časopise Arthritis Care & Research sa u rekreačných bežcov nepreukázalo vyššie riziko osteoartrózy kolena v porovnaní s nebežcami¹. Ďalšia metaanalýza publikovaná v British Journal of Sports Medicine ukazuje, že rekreačný beh nie je spojený so zvýšeným rizikom degenerácie kolenného kĺbu a môže byť dokonca neutrálne až ochranný faktor.² Z uvedených dát vyplýva, že problém nie je v samotnom behu, ale v kontexte, v ktorom sa vykonáva.
Kĺbová chrupavka nie je „opotrebovateľná súčiastka“, ale živé tkanivo s metabolickou aktivitou. Reaguje na mechanické zaťaženie a prispôsobuje svoju štruktúru podľa toho, aké podnety dostáva. Primeraná záťaž pri behu stimuluje výmenu živín v chrupavke prostredníctvom synoviálnej tekutiny a podporuje udržiavanie jej mechanických vlastností.³ Konštatujem, že z fyziologického hľadiska je dôležitá rovnováha medzi záťažou a regeneráciou, nie úplné vyhýbanie sa pohybu. Pri behu vznikajú v tkanivách drobné mikrozmeny. Tieto zmeny však nie sú patologické, ale predstavujú signál pre adaptáciu organizmu. Svaly, šľachy aj kosti na ne reagujú zosilnením a zlepšením svojej odolnosti. Tento proces je základom tréningového efektu známeho ako superkompenzácia.
Podľa výskumu publikovaného v Sports Medicine pravidelná primeraná záťaž vedie k zlepšeniu štrukturálnej odolnosti pohybového aparátu vrátane kostnej hmoty⁴.
U bežcov sa relatívne často objavujú krátkodobé preťaženia. Najčastejšie ide o bolesť v prednej časti kolena, oblasť jabĺčka alebo šľachové podráždenie. Tieto problémy však zvyčajne nevznikajú samotným behom, ale kombináciou faktorov ako nevhodná technika, nedostatočná regenerácia, slabá stabilita alebo príliš rýchle zvyšovanie tréningovej záťaže. Podľa prehľadovej štúdie v Journal of Orthopaedic & Sports Physical Therapy sú najčastejšie bežecké zranenia spojené práve s tréningovými chybami a nie s inherentným poškodzujúcim účinkom behu⁵. Vo väčšine prípadov ide o funkčné a dočasné preťaženie, ktoré sa upraví po úprave tréningu.
Dlhodobé populačné dáta naznačujú, že rekreačný beh môže mať skôr protektívny efekt na kolenný kĺb než škodlivý.³ Mechanizmus je jednoduchý. Tkanivá, ktoré sú pravidelne primerane zaťažované, si udržiavajú lepšiu štrukturálnu organizáciu, výživu a mechanickú odolnosť. Problém nevzniká z pohybu ako takého, ale z jeho extrémov, či už ide o úplnú neaktivitu alebo nadmernú jednostrannú záťaž bez regenerácie.
Beh nie je aktivita, ktorá automaticky vedie k poškodeniu kolien. Je to prirodzený mechanický stimul, na ktorý sa ľudský pohybový aparát dokáže adaptovať. Pri primeranej záťaži, postupnom tréningu a rešpekte k regenerácii môže byť beh jedným z faktorov, ktoré podporujú dlhodobé zdravie kĺbov a pohybového systému.
Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy
Vysvetlivky
Osteoartróza – degeneratívne ochorenie kĺbov spojené s úbytkom chrupavky
Chrupavka – pružné tkanivo v kĺbe tlmiace nárazy
Synoviálna tekutina – tekutina v kĺbe zabezpečujúca výživu chrupavky
Mikropoškodenie – drobné, prirodzené zmeny v tkanivách po záťaži
