V odbornej praxi sa čoraz častejšie stretávam s tým, že verejnosť vníma probiotiká ako univerzálne riešenie. Konštatujem, že takýto prístup je zjednodušujúci. Mikrobióm predstavuje komplexný ekosystém, ktorého rovnováha je závislá od konkrétnych kmeňov, ich množstva a interakcií s hostiteľom. Preto považujem za kľúčové hovoriť nie o probiotikách všeobecne, ale o konkrétnych kmeňoch a ich funkčnom význame.
Produkt PROBIO FLORA 10¹⁰ CFU predstavuje zaujímavý modelový príklad, pretože obsahuje široké spektrum bakteriálnych kmeňov, ktoré pokrývajú viacero fyziologických aj patologických stavov. V nasledujúcom texte analyzujem ich význam z pohľadu konkrétnych zdravotných potrieb a zároveň si analyzujeme, aké široké pokrytie môže tento produkt v rámci organizmu ponúknuť.
Obnova črevnej mikroflóry po antibiotikách je jednou z najlepšie preskúmaných indikácií probiotík. Antibiotická liečba často vedie k stavu, ktorý označujeme ako dysbióza. Ide o výrazné zníženie diverzity mikrobioty. Podľa štúdie publikovanej v časopise Journal of the American Medical Association probiotiká významne znižujú riziko antibiotikami indukovanej hnačky.1
Z funkčného hľadiska tu vstupujú do hry kmene ako Enterococcus faecium a Lacticaseibacillus rhamnosus, ktoré podporujú rekolonizáciu čreva. Zaujímavý je aj Lactococcus lactis, ktorý prispieva k tvorbe ochranných metabolitov črevnej sliznice.
Dôležitú úlohu zohráva aj Lactobacillus acidophilus a Streptococcus thermophilus, ktoré podporujú trávenie laktózy a zlepšujú konzistenciu stolice. To je obzvlášť relevantné u populácie s laktózovou intoleranciou alebo narušeným trávením.
Kmene Lactiplantibacillus plantarum, Levilactobacillus brevis a Lacticaseibacillus casei patria medzi najviac funkčne preskúmané probiotické baktérie v kontexte črevného zápalu. Ich spoločným menovateľom je schopnosť modulovať imunitnú odpoveď, znižovať produkciu pro-zápalových cytokínov a podporovať obnovu črevnej slizničnej bariéry. Zároveň sa podieľajú na stabilizácii mikrobiálneho prostredia, čím vytvárajú podmienky pre regeneráciu narušeného ekosystému.
Práve tieto mechanizmy sú kľúčové pri stavoch, ako je Crohnova choroba alebo syndróm dráždivého čreva (IBS), kde dochádza k chronickému zápalu a zvýšenej permeabilite čreva. Podľa štúdie publikovanej v Nature Reviews Gastroenterology and Hepatology má modulácia mikrobiómu potenciál ovplyvniť priebeh zápalových ochorení čreva2. V tomto kontexte nevnímam význam týchto kmeňov izolovane, ale skôr ako koordinovaný biologický zásah, ktorý cieli na základ problému, nie len na jeho prejavy.
Histamínová intolerancia predstavuje komplexný stav, pri ktorom zohráva úlohu nielen enzymatická aktivita, ale aj zloženie črevnej mikrobioty. Myslím si, že práve tu je kľúčová selekcia kmeňov. Nie všetky probiotiká sú vhodné, niektoré môžu dokonca produkciu histamínu podporovať. V tomto kontexte považujem za prínosné kmene ako Lacticaseibacillus paracasei a Lactiplantibacillus plantarum, ktoré pomáhajú modulovať imunitnú odpoveď a znižovať zápal. Pediococcus acidilactici svojou antimikrobiálnou aktivitou prispieva k potlačeniu nežiaducich baktérií, ktoré môžu histamín produkovať. V praxi to znamená, že cieľom nie je „silnejšia mikrobiota“, ale metabolicky vyvážená mikrobiota.3
Pri hodnotení probiotík považujem za dôležité zohľadniť aj geografický a stravovací kontext. Európska populácia má typicky vyšší príjem spracovaných potravín a nižší príjem vlákniny v porovnaní v porovnaní s niektorými južnými a stredomorskými krajinami Európy, ako sú Taliansko či Grécko, kde pretrvávajú tradičnejšie stravovacie modely s vyšším podielom čerstvých surovín, rastlinnej stravy a fermentovaných potravín. To vedie k zníženej diverzite mikrobiómu. Kmene ako Lactiplantibacillus plantarum, Lactococcus lactis a Pediococcus acidilactici podporujú fermentačné procesy a produkciu prospešných metabolitov, čím kompenzujú tento deficit.2,3
Nedá mi nespomenúť deti ako segment, pri ktorom má práca s mikrobiómom mimoriadny význam. Práve v detskom veku sa črevná mikrobiota ešte len formuje, čo z nej robí strategicky ovplyvniteľný systém s dlhodobými dôsledkami pre zdravie. Dochádza k nastavovaniu imunitných reakcií, tolerancie na antigény a metabolických procesov, ktoré môžu ovplyvniť zdravie v dlhodobom horizonte.
Kmene ako Lacticaseibacillus rhamnosus, Lacticaseibacillus paracasei a Bifidobakteriálne analógy funkčne zastúpené v komplexe zohrávajú významnú úlohu pri podpore imunitnej rovnováhy a znižovaní výskytu alergických reakcií. Streptococcus thermophilus a Lactobacillus acidophilus zároveň podporujú trávenie laktózy, čo je prakticky relevantné najmä v ranom veku.
Podľa štúdie publikovanej v časopise Pediatrics podávanie týchto probiotických kmeňov v detskom veku súvisí so zníženým výskytom atopického ekzému a infekcií tráviaceho traktu4.
Z odborného pohľadu považujem za dôležité, že tieto kmene nepôsobia len ako krátkodobá podpora, ale podieľajú sa na formovaní imunitného systému. To je zásadný rozdiel oproti intervenciám v dospelosti.
Na základe dostupných vedeckých poznatkov konštatujem, že účinnosť probiotického produktu nie je daná len počtom CFU (colony forming units, teda počet mikroorganizmov), ale najmä kvalitatívnym zložením kmeňov a ich vzájomnou interakciou.
PROBIO FLORA 10¹⁰ CFU predstavuje komplexný prístup, ktorý reflektuje potreby moderného človeka v kontexte jeho prostredia aj životného štýlu. Kombinácia kmeňov pokrýva široké spektrum indikácií od tráviacich ťažkostí cez imunitu až po metabolické zdravie. Zároveň zohľadňuje špecifiká európskej populácie a je vhodná aj pre deti od 3 rokov.
Práve táto komplexnosť a cielenosť predstavuje rozdiel medzi náhodným výberom probiotika a racionálne zvolenou intervenciou, ktorá rešpektuje biologické súvislosti organizmu.
Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy
1. Hempel, S., Newberry, S. J., Maher, A. R., Wang, Z., Miles, J. N. V., Shanman, R., Johnsen, B., & Shekelle, P. G. (2012). Probiotics for the prevention and treatment of antibiotic-associated diarrhea. Journal of the American Medical Association, 307(18), 1959–1969.
2. Ni, J., Wu, G. D., Albenberg, L., & Tomov, V. T. (2017). Gut microbiota and inflammatory bowel disease. Nature Reviews Gastroenterology & Hepatology, 14, 599–612.
3. Sanders, M. E., Merenstein, D. J., Reid, G., Gibson, G. R., & Rastall, R. A. (2018). Probiotics and prebiotics in intestinal health and disease: From biology to the clinic. Nature Reviews Gastroenterology & Hepatology, 15(8), 397–411.
4. Thomas, D. W., Greer, F. R., & American Academy of Pediatrics Committee on Nutrition. (2010). Probiotics and prebiotics in pediatrics. Pediatrics, 126(6), 1217–1231.
Vysvetlivky:
Mikrobióm – súbor všetkých mikroorganizmov žijúcich v ľudskom tele
Dysbióza – narušenie rovnováhy črevnej mikroflóry
CFU – počet životaschopných baktérií schopných množenia
Cytokíny – signálne molekuly regulujúce zápal a imunitu
Permeabilita čreva – priepustnosť črevnej steny
IBS (syndróm dráždivého čreva) –ochorenie tráviaceho traktu
