Ak by sme mali hľadať spoločného menovateľa väčšiny biologických procesov v ľudskom tele, veľmi rýchlo by sme sa dostali na úroveň bunky. Práve tu vzniká energia, prebieha oprava poškodených štruktúr, syntéza dôležitých molekúl aj regulácia mnohých mechanizmov spojených so starnutím. Nie je preto prekvapením, že moderná veda venuje čoraz väčšiu pozornosť látkam, ktoré dokážu podporovať bunkový metabolizmus, mitochondriálnu funkciu a energetickú rovnováhu.
Medzi najdiskutovanejšie molekuly v tejto oblasti patria NAD+ (nikotínamid adenín dinukleotid) a koenzým Q10, dve látky, ktoré síce pôsobia odlišným spôsobom, no ich význam pre bunkovú energetiku je nepopierateľný.
NAD+ je koenzým prítomný v každej živej bunke. Zohráva kľúčovú úlohu pri premene živín na energiu a podieľa sa na stovkách enzymatických reakcií¹. Bez dostatočnej hladiny NAD+ by bunky nedokázali efektívne produkovať ATP, teda molekulu predstavujúcu hlavný energetický zdroj organizmu. Význam NAD+ však siaha ďaleko za hranice energetického metabolizmu. Výskumy ukázali, že je nevyhnutný pre aktivitu enzýmov nazývaných sirtuíny, ktoré sa podieľajú na regulácii bunkovej opravy, génovej expresie a procesov súvisiacich so starnutím². Je logické predpokladať, že pokles hladín NAD+ môže ovplyvniť viaceré biologické procesy súčasne. A práve to pozorujeme aj v praxi. Viaceré štúdie ukázali, že koncentrácia NAD+ v tkanivách s pribúdajúcim vekom klesá³.
Starnutie nemožno zredukovať na jediný mechanizmus. Napriek tomu existujú biologické procesy, ktoré sa objavujú opakovane. Jedným z nich je postupný pokles dostupnosti NAD+. Nižšie hladiny tejto molekuly môžu znamenať zhoršenú schopnosť buniek reagovať na metabolický stres, nižšiu efektivitu mitochondrií a obmedzenú aktivitu enzýmov zodpovedných za bunkovú obnovu². To neznamená, že samotný pokles NAD+ je príčinou všetkých prejavov starnutia. Skôr ide o jeden z dôležitých článkov komplexného biologického reťazca. Práve preto sa vedecká komunita začala intenzívne zaoberať otázkou, ako prirodzene podporiť tvorbu NAD+ v organizme.
Ak chceme zvýšiť hladinu NAD+, samotné podávanie tejto molekuly nie je ideálnym riešením. NAD+ je relatívne veľká a nestabilná molekula, ktorá sa v organizme musí najskôr metabolicky spracovať. Oveľa efektívnejším prístupom je dodanie vhodných prekurzorov, z ktorých si telo dokáže NAD+ vytvoriť vlastnými mechanizmami. Pod pojmom prekurzor rozumieme látku, ktorá slúži ako východiskový stavebný materiál pre vznik inej biologicky aktívnej molekuly. Organizmus ju dokáže prostredníctvom prirodzených enzymatických procesov premeniť na výslednú látku, v tomto prípade na NAD+. Zjednodušene povedané, prekurzor nepredstavuje samotný NAD+, ale „surovinu“, z ktorej si ho bunka vyrába podľa aktuálnej potreby. Práve tu vstupuje do popredia riaGev, ktorý kombinuje nikotínamid ribozid (NR) a D-ribózu.
Nikotínamid ribozid patrí medzi najlepšie preskúmané prekurzory NAD+ a využíva prirodzenú metabolickú dráhu. Po vstupe do bunky sa relatívne efektívne premieňa na NAD+⁴. Dôležité je, že klinické štúdie opakovane preukázali schopnosť nikotínamid ribozidu zvyšovať hladiny NAD+ u ľudí⁵. Z praktického pohľadu ide o významný fakt. Mnohé látky vykazujú sľubné výsledky v laboratóriu, no nie vždy sa tieto výsledky prenesú do humánnych štúdií. Pri NR však existujú publikované dáta potvrdzujúce biologickú účinnosť.
Prítomnosť D-ribózy zároveň predstavuje zaujímavý doplnok. Ribóza je prirodzenou súčasťou nukleotidov a energetických molekúl vrátane ATP. Dá sa preto usudzovať, že kombinácia prekurzora NAD+ a stavebného substrátu energetického metabolizmu vytvára racionálny základ pre podporu bunkovej energetiky.
Úspech riaGev preto nemožno vysvetľovať jediným faktorom. Skôr ide o spojenie biologickej logiky, dobre preskúmaného prekurzora NAD+ a rastúceho záujmu o podporu bunkových funkcií na úrovni mitochondrií.
Kým NAD+ sa podieľa na prenose elektrónov v mnohých metabolických reakciách, koenzým Q10 je neoddeliteľnou súčasťou mitochondriálneho transportného reťazca. Pri pohľade na biologické funkcie oboch látok je zrejmé, že nejde o konkurenciu. Naopak, ide o molekuly pôsobiace na rôznych úrovniach toho istého systému. NAD+ zabezpečuje prenos elektrónov vznikajúcich počas metabolizmu živín a podporuje aktivitu viacerých regulačných enzýmov. Koenzým Q10 následne zohráva zásadnú úlohu pri využití týchto elektrónov v mitochondriálnom transportnom reťazci. Zároveň pôsobí ako antioxidant, ktorý pomáha chrániť bunkové membrány a mitochondrie pred oxidačným poškodením⁶.
Inými slovami, NAD+ pomáha energiu získavať a koenzým Q10 ju pomáha efektívne premieňať na ATP. Ich funkcie sa preto skôr dopĺňajú, než prekrývajú.
Moderná bunková biológia čoraz jasnejšie ukazuje, že kvalita života nie je iba otázkou orgánov či systémov, ale aj stavu jednotlivých buniek. NAD+ patrí medzi najdôležitejšie molekuly zapojené do energetického metabolizmu, bunkovej opravy a regulácie procesov súvisiacich so starnutím. Úspech produktu NAD+RiaGev® EXTRA možno vnímať ako dôsledok využitia biologicky relevantného prekurzora NAD+, ktorého účinnosť pri zvyšovaní hladín NAD+ bola potvrdená v humánnych štúdiách. Z pohľadu súčasných poznatkov ide o logický a vedecky podložený prístup k podpore bunkovej energetiky.
Čím viac dnes rozumieme fungovaniu buniek, tým jasnejšie vidíme, že podpora organizmu sa nezačína na povrchu. Začína sa hlboko vo vnútri, na úrovni mechanizmov, ktoré rozhodujú o tom, ako efektívne dokáže bunka vytvárať, využívať a obnovovať energiu.
Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy
1. Bogan, K. L., & Brenner, C. (2008). Nicotinic acid, nicotinamide, and nicotinamide riboside: A molecular evaluation of NAD+ precursor vitamins in human nutrition. Annual Review of Nutrition, 28, 115–130.
2. Imai, S. I., & Guarente, L. (2014). NAD+ and sirtuins in aging and disease. Trends in Cell Biology, 24(8), 464–471.
3. Massudi, H., Grant, R., Braidy, N., Guest, J., Farnsworth, B., & Guillemin, G. J. (2012). Age associated changes in oxidative stress and NAD+ metabolism in human tissue. PLoS ONE, 7(7), e42357.
4. Yoshino, J., Baur, J. A., & Imai, S. I. (2018). NAD+ intermediates: The biology and therapeutic potential of NMN and NR. Cell Metabolism, 27(3), 513–528.
5. Martens, C. R., Denman, B. A., Mazzo, M. R., Armstrong, M. L., Reisdorph, N., McQueen, M. B., Chonchol, M., & Seals, D. R. (2018). Chronic nicotinamide riboside supplementation is well tolerated and elevates NAD+ in healthy middle aged and older adults. Nature Communications, 9(1), 1286.
6. Crane, F. L. (2001). Biochemical functions of coenzyme Q10. Journal of the American College of Nutrition, 20(6), 591–598.
Vysvetlivky
Mitochondrie – bunkové organely zodpovedné za produkciu väčšiny energie potrebnej pre fungovanie buniek
Sirtuíny – skupina enzýmov zapojených do regulácie bunkovej obnovy, génovej expresie a procesov súvisiacich so starnutím
Oxidačný stres – stav, pri ktorom vzniká nerovnováha medzi tvorbou voľných radikálov a schopnosťou organizmu neutralizovať ich pôsobenie
