Cvikla patrí medzi tradičné potraviny, ktoré majú v našich podmienkach dlhodobé miesto v jedálničku, no jej význam z pohľadu modernej výživy často zostáva nedocenený. V bežnej praxi je vnímaná najmä ako zdroj vlákniny alebo príloha, pričom jej biologický potenciál je podstatne širší. Podľa časopisu Hypertension¹ sa v posledných rokoch dostáva do popredia najmä jej vplyv na reguláciu krvného tlaku a funkciu cievneho systému. Domnievam sa, že tento posun vnímania nie je náhodný, ale odráža rastúci záujem o potraviny, ktoré dokážu aktívne ovplyvňovať fyziologické procesy v organizme.
Jedným z najvýraznejších efektov cvikly je jej schopnosť ovplyvniť cievny systém prostredníctvom zvýšenej produkcie oxidu dusnatého. Tento efekt sa prejavuje najmä zlepšením prietoku krvi a znížením cievneho odporu. Tento mechanizmus potvrdzuje aj výskum publikovaný v The American Journal of Clinical Nutrition², kde sa uvádza, že dusičnany obsiahnuté v cvikle sa v organizme premieňajú na biologicky aktívny oxid dusnatý.
Z tohto pohľadu usudzujem, že cvikla nepôsobí len ako zdroj živín, ale ako potravina, ktorá dokáže aktívne modulovať cievne funkcie a ich dynamiku.
Okrem dusičnanov obsahuje aj betalaíny, ktoré sú zodpovedné za jej typické sfarbenie. Tieto zlúčeniny majú významné antioxidačné účinky, čím prispievajú k ochrane buniek pred poškodením. Cvikla je zároveň zdrojom látok, ktoré môžu ovplyvňovať zápalové procesy v organizme. V praxi sa tento efekt prejavuje najmä ochranou buniek pred oxidačným poškodením. Tento efekt je bližšie popísaný aj v časopise Nutrients⁴, kde sa poukazuje na význam betalaínov a polyfenolov. Usudzujem, že práve kombinácia antioxidačných a protizápalových účinkov robí z cvikly zaujímavý nástroj v rámci prevencie civilizačných ochorení.
Zníženie krvného tlaku patrí medzi najčastejšie pozorované účinky konzumácie cvikly. V niektorých prípadoch ide o pokles o niekoľko mmHg už po krátkodobej konzumácii. Tento efekt následne dokumentuje aj Hypertension¹, kde sa uvádza, že pravidelný príjem cviklovej šťavy vedie k merateľnému zníženiu krvného tlaku. Domnievam sa, že práve tento účinok radí cviklu medzi potraviny s potenciálom ovplyvniť kardiovaskulárne rizikové faktory relatívne jednoduchým spôsobom. Zároveň usudzujem, že jej efekt nemusí byť izolovaný, ale môže sa zosilňovať v kombinácii s ďalšími opatreniami, ako je pohyb či celková úprava životného štýlu.
Zaujímavým pozorovaním je aj zlepšenie fyzického výkonu po konzumácii cvikly alebo jej extraktov. V praxi sa tento efekt prejavuje najmä vyššou vytrvalosťou a nižšou únavou pri záťaži. Podľa časopisu Journal of Applied Physiology³, pravidelná suplementácia dusičnanov vedie k zníženiu energetickej náročnosti svalovej práce. Konštatujem, že organizmus dokáže pri rovnakom výkone spotrebovať menej kyslíka, čo poukazuje na zlepšenie metabolickej efektivity. Navyše, tento efekt má širší význam aj mimo športovej oblasti, najmä v kontexte podpory celkovej vitality a funkčnej kapacity organizmu.
Na základe uvedených poznatkov konštatujem, že cvikla predstavuje potravinu s komplexným účinkom na organizmus. Jej vplyv sa neobmedzuje len na jednotlivé systémy, ale zasahuje do viacerých regulačných mechanizmov. Domnievam sa, že jej význam spočíva najmä v schopnosti ovplyvniť cievne funkcie, metabolizmus a oxidačnú rovnováhu. Zároveň však usudzujem, že jej efekt je podmienený pravidelnosťou konzumácie a celkovým životným štýlom.
Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy
Vysvetlivky
Betalaíny – rastlinné pigmenty s antioxidačným účinkom
Polyfenoly – prírodné látky chrániace bunky pred oxidačným stresom
Oxidačný stres – poškodzovanie buniek voľnými radikálmi
