Keď sa pozrieme na dieťa s nadváhou, prirodzene predpokladáme, že jeho telo má „dostatok“. Tento predpoklad je však z pohľadu fyziológie často zavádzajúci. V realite môže dieťa s vyššou telesnou hmotnosťou súčasne vykazovať aj stav, ktorý označujeme ako skrytá podvýživa.
Myslím si, že práve tento paradox patrí medzi najviac podceňované problémy detskej výživy. V nasledujúcich častiach sa preto budeme venovať tomu, ako je možné, že dieťa s nadbytkom energie môže mať zároveň nedostatok kľúčových živín, prečo sa tento stav v praxi často prehliada a aké dôsledky môže mať dlhodobo na rast, imunitu a neurovývin. Považujem to za dôležité najmä preto, že ide o tichý výživový deficit, ktorý sa neprejavuje okamžite, ale postupne formuje zdravie dieťaťa v čase.
Obezita vzniká pri dlhodobej nerovnováhe medzi príjmom a výdajom energie. Toto tvrdenie je známe a všeobecne akceptované. Menej sa však hovorí o tom, že kvalita energie je rovnako dôležitá ako jej množstvo. Podľa štúdií publikovaných v časopise The Lancet Diabetes & Endocrinology¹ sa ukazuje, že moderná detská strava je často energeticky bohatá, ale nutrične chudobná. To znamená vysoký príjem kalórií pri nízkom príjme vitamínov, minerálov a esenciálnych živín. Telo tak môže prijímať dostatok energie, ale zároveň nemá k dispozícii stavebné látky potrebné pre správny rast, imunitu a vývoj organizmu.
Pojem podvýživa si často spájame s nízkou telesnou hmotnosťou. Biologická realita je však iná. Podvýživa znamená nedostatok živín, nie nevyhnutne nízku hmotnosť. Dieťa môže mať vysoký príjem kalórií, ale nízky príjem napríklad železa, zinku, vitamínu D alebo omega 3 mastných kyselín. Tento stav môže ovplyvniť kognitívne funkcie, imunitu aj hormonálnu rovnováhu. Podľa štúdie publikovanej v časopise The American Journal of Clinical Nutrition² sa nedostatok mikronutrientov v detstve spája so zvýšeným rizikom porúch rastu a zhoršenou imunitnou odpoveďou, a to aj u detí s normálnou alebo vyššou telesnou hmotnosťou.
Moderné stravovacie prostredie je charakteristické vysokou dostupnosťou ultra spracovaných potravín. Tie majú často vysoký obsah cukru, tukov a soli, ale nízky obsah mikroživín. Konštatujem, že telo dieťaťa sa v takomto prostredí dostáva do stavu, kde prijíma energiu, ale nie nevyhnutné stavebné látky. Ďalším faktorom je aj narušenie prirodzených stravovacích vzorcov. Nepravidelnosť jedál, nízka kvalita raňajok a nedostatočný príjem čerstvých potravín významne ovplyvňujú nutričnú rovnováhu organizmu.
Dlhodobo vysoký príjem jednoduchých cukrov a tukov môže viesť k metabolickým zmenám, ako je znížená citlivosť na inzulín. Tento stav sa čoraz častejšie objavuje už v detskom veku. Podľa štúdie publikovanej v časopise Pediatrics³ je inzulínová rezistencia u detí s obezitou spojená so zvýšeným rizikom metabolického syndrómu v dospelosti.
To znamená, že problém nie je len v hmotnosti, ale v tom, ako telo túto hmotnosť metabolicky spracováva. Mozog v detskom veku potrebuje stabilný prísun živín. Nedostatok omega 3 mastných kyselín, železa či vitamínu B12 môže ovplyvniť koncentráciu, pamäť aj správanie. Nutričné deficity v ranom veku sa môžu prejaviť aj dlhodobými zmenami v neurovývine, čo potvrdzuje aj štúdia publikovaná v časopise The Lancet Neurology⁴. To opäť ukazuje, že nadbytok energie neznamená optimálnu výživu.
Môžeme teda pozorovať jasný paradox. Dieťa môže mať dostatok alebo nadbytok kalórií, no zároveň nedostatok kľúčových živín. Tento stav nie je viditeľný na prvý pohľad. Neodráža sa len v telesnej hmotnosti, ale najmä v kvalite rastu, imunity a vývinu. Konštatujem, že práve preto je dôležité hodnotiť detskú výživu nielen podľa váhy, ale aj podľa kvality stravy. Obezita u detí tak nie je len problém nadbytku energie. Je to často aj problém nedostatku kvality v prostredí nadbytku. A práve v tomto paradoxe sa ukrýva jeden z najdôležitejších výživových problémov súčasnosti.
Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy
Vysvetlivky
Mikronutrienty – vitamíny a minerály potrebné pre správny rast, imunitu a vývin
Ultra spracované potraviny – priemyselne upravené jedlá s vysokým obsahom cukru, tuku a nízkou nutričnou hodnotou
Inzulínová rezistencia – znížená citlivosť buniek na inzulín, telo ho musí tvoriť viacMetabolizmus – súbor procesov, ktoré premieňajú potravu na energiu a stavebné látky
