Pri výbere výživových doplnkov sa čoraz viac ukazuje, že rozhodujúcu úlohu nezohráva iba samotná účinná látka, ale aj jej forma a spôsob doručenia do organizmu. V posledných rokoch sa do popredia dostávajú lipozomálne doplnky, ktoré predstavujú technologicky odlišný prístup k suplementácii. Ide o formy, kde sú vitamíny alebo iné bioaktívne látky uzavreté do mikroskopických lipidových obalov – lipozómov. Tieto štruktúry sú zaujímavé najmä tým, že sú štrukturálne podobné bunkovým membránam, čo vytvára predpoklad pre ich lepšiu interakciu s organizmom. Domnievam sa, že práve tento biologický princíp stojí za rastúcim záujmom o túto formu suplementácie.
Preto sa v tomto blogu budem detailnejšie venovať tomu, ako lipozomálne doplnky fungujú, v čom sa líšia od klasických foriem a čo o ich účinnosti naznačujú najnovšie vedecké poznatky a kam smeruje ich budúcnosť.
Ako už bolo v úvode naznačené, lipozóm je mikroskopická častica tvorená fosfolipidovou dvojvrstvou. Účinná látka, napríklad vitamín alebo iná bioaktívna zlúčenina, je uzavretá vo vnútri lipozómu. Takáto forma totiž dokáže chrániť účinnú látku pred nepriaznivým prostredím tráviaceho traktu, ako je kyslé pH žalúdka alebo enzymatická degradácia. Zároveň umožňuje jednoduchšie prenikanie cez biologické membrány, pretože obal lipozómu je podobný bunkovým membránam v ľudskom tele. Technologicky sa najčastejšie využíva lecitín (slnečnicový alebo sójový), prirodzený zdroj fosfolipidov, ktorý umožňuje vytvorenie tejto štruktúry.
Klasické doplnky výživy prechádzajú tráviacim traktom, kde môže dôjsť k čiastočnému rozkladu účinnej látky ešte pred jej vstrebávaním. Lipozomálna forma sa snaží tento problém obísť. Vďaka ochrannému obalu sa účinná látka dostáva do tenkého čreva vo väčšej miere zachovaná. Následne môže byť absorbovaná efektívnejšie, pričom lipozómy môžu splývať s bunkovými membránami alebo byť prijaté bunkami prostredníctvom endocytózy. Zo štúdií vyplýva, že pri niektorých látkach môže táto forma viesť k vyššej biologickej dostupnosti v porovnaní s bežnými formami.¹
Najnovšie štúdie naznačujú, že lipozomálne formy môžu zlepšovať biologickú dostupnosť niektorých živín, pričom najviac preskúmanou látkou v posledných rokoch je vitamín C. Podľa výskumu publikovaného v časopise Basic & Clinical Pharmacology & Toxicology (2025) bola pri lipozomálnom vitamíne C zaznamenaná 1,2 až 5,4-násobne vyššia maximálna koncentrácia v krvi, ako aj vyššia celková expozícia organizmu¹. To naznačuje, že organizmus dokáže túto formu spracovať efektívnejšie a udržať ju dlhšie v obehu.
Ďalšie štúdie ukazujú, že lipozomálny vitamín C môže mať oproti klasickým formám výhodu nielen vo vstrebávaní, ale aj v efektívnejšom prenose do buniek, vrátane buniek imunitného systému². Zároveň sa pozorujú stabilnejšie hladiny vitamínu C v čase, čo poukazuje na odlišnú farmakokinetiku oproti bežným formám³.
Výskum publikovaný v Journal of Liposome Research (2025) posúva koncept ešte ďalej a opisuje prechod od jednoduchého vstrebávania k tzv. cielenému doručovaniu živín⁴. Ide o prístup, pri ktorom sa účinné látky môžu dostať presne do konkrétnych buniek alebo tkanív, kde majú pôsobiť. To sa dosahuje úpravou povrchu lipozómov alebo ich reakciou na prostredie, napríklad pH alebo enzýmy. Konštatujem, že tento smer je zatiaľ rozvinutý najmä v medicíne, no jeho presah do výživy je čoraz zreteľnejší. V budúcnosti môže ísť o významný nástroj pre presnejšiu nutričnú intervenciu.
Rastúci význam personalizovanej výživy, na ktorý poukazuje systematický prehľad publikovaný v časopise Nutrients (2025), berie do úvahy genetiku, metabolizmus a individuálne rozdiely v absorpcii živín⁵. V tomto kontexte môžu lipozomálne formy zohrávať úlohu flexibilného nástroja, ktorý umožňuje prispôsobiť suplementáciu konkrétnym potrebám jednotlivca. Usudzujem, že ich význam bude rásť najmä u ľudí so zníženou vstrebateľnosťou alebo zvýšenou potrebou antioxidantov.
Na trhu sa dnes najčastejšie stretávame s lipozomálnymi formami vitamínu C, vitamínov skupiny B, vitamínu D, glutatiónu či kurkumínu. Ide o látky, pri ktorých má biologická dostupnosť zásadný význam pre ich účinok v organizme.
V kontexte moderných lipozomálnych formulácií sa na trhu objavujú aj kombinované produkty. Príkladom je Sulforafan EXTRA Liposomal Q10, ktorý spája sulforafan, koenzým Q10 a lipozomálnu technológiu. Koenzým Q10 je dôležitý pre energetický metabolizmus v mitochondriách a jeho hladiny prirodzene klesajú s vekom. Lipozomálna forma zabezpečuje až 6-násobne vyššiu vstrebateľnosť koenzýmu Q10, čo vedie k rýchlejšiemu nástupu účinku a dlhšiemu zotrvaniu v organizme. Kombinácia sulforafanu a liposomálneho Q10 poskytuje antioxidačnú ochranu, detoxikáciu a podporu vitality pre srdce, mozog aj imunitný systém. Bežný sulforafan má vstrebateľnosť na úrovni cca 70–80 %, v kombinácii s lipozomálnym koenzýmom sa dostupnosť môže pohybovať až na úrovni 95–97 %.
Usudzujem, že práve výber týchto látok nie je náhodný. Lipozomálne doplnky môžu byť vhodné pre široké spektrum ľudí, najmä pre tých, ktorí majú zvýšené nároky na príjem živín alebo špecifické potreby.
Záverom konštatujem, že lipozomálne doplnky výživy predstavujú technologicky pokročilý prístup k suplementácii. Ich význam spočíva najmä v snahe zvýšiť biologickú dostupnosť účinných látok a zlepšiť ich využitie v organizme.
Moderný výskum aj praktické skúsenosti naznačujú, že forma podania môže zohrávať rovnako dôležitú úlohu ako samotné zloženie doplnku. Domnievam sa preto, že lipozomálne doplnky nie sú len krátkodobým trendom, ale prirodzeným vývojom vo výžive a starostlivosti o zdravie.
Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy
1. Dos Santos, M., et al. (2025). Liposomal vitamin C pharmacokinetics and bioavailability in humans. Basic & Clinical Pharmacology & Toxicology.
2. Pullar, J. M., Carr, A. C., & Vissers, M. C. M. (2024). The roles of vitamin C in skin health and immune function and its delivery via liposomal formulations. European Journal of Nutrition.
3. Kirby, D. F., & Leverett, B. D. (2024). Comparative absorption of liposomal and non-liposomal vitamin C in human subjects. Applied Sciences.
4. Zhang, H., et al. (2025). Advances in liposomal drug delivery and targeted nutrient transport systems. Journal of Liposome Research.
5. Fenech, M., et al. (2025). Personalized nutrition and variability in nutrient metabolism and absorption. Nutrients.
Vysvetlivky
Lipozóm – lipidová mikročastica podobná bunkovej membráne, ktorá slúži na transport účinných látok.
Biologická dostupnosť – podiel látky, ktorý sa vstrebá a využije v organizme.
Endocytóza – bunkový mechanizmus prijímania látok.
Fosfolipidy – základné stavebné zložky bunkových membrán.
Farmakokinetika – správanie látky v organizme (vstrebávanie, distribúcia, metabolizmus, vylučovanie).
Cena s vernostnou zľavou 13% je 55,59 €
