Začiatok roka je tradične obdobím „detoxov„. Čaje, šťavy a kúry sľubujú očistu tela po sviatkoch. Ale čo presne znamená detoxikácia a môžeme jej vôbec pomôcť doplnkami? Z pohľadu chémie a biológie je pojem detox skôr marketingovou metaforou než presne definovaným biochemickým procesom1. Každá chemická reakcia má svoj substrát, mechanizmus a výsledný produkt; bez toho je „detox“ len marketingový výraz bez biochemického významu.
V chémii má toxická látka (toxín) presný význam – ide o zlúčeninu, ktorá pri určitej dávke interaguje s biologickými molekulami a spôsobuje merateľný negatívny účinok2.
Toxicita je vlastnosť kvantitatívna. Rozhoduje dávka, spôsob expozície a schopnosť organizmu látku spracovať alebo vylúčiť2.
Väčšina „toxínov“, o ktorých hovoria detoxikačné programy, nie je nijako špecifikovaná. Bez znalosti chemickej identity látky nie je možné hovoriť o cielenej detoxikácii. Pretože, nie je jasné:
Pečeň je našou hlavnou detoxikačnou továrňou. Každý deň spracúva produkty metabolizmu, zvyšky liekov, alkohol aj látky prijaté potravou či z prostredia3. Tento proces prebieha nepretržite a pozostáva z dvoch fáz:
Fáza I: enzýmy, najmä cytochrómy P450, menia chemickú štruktúru látok oxidáciou, redukciou alebo hydrolýzou. Jednoducho povedané ide o prípravu látky na ďalšiu premenu3.
Fáza II: látky sa viažu na polárne molekuly, napríklad glutatión, a stávajú sa rozpustnými vo vode, aby ich telo mohlo vylúčiť močom alebo žlčou3.
Veľa ľudí sa pýta či fungujú detoxikačné kúry ako očista pečene. Pravda je, že chemicky nemôžu nahradiť enzymatickú činnosť pečene ani spustiť zázračný proces „vyplavenia toxínov“. Niektoré látky ako silymarín, extrakt z pestreca mariánskeho, je zmes flavonolignanov s antioxidačnými vlastnosťami, ktoré dokážu chrániť pečeňové bunky pred oxidačným stresom, stabilizovať bunkové membrány a podporiť regeneráciu tkaniva4. Detoxikačné čaje a kúry iba často zvyšujú hydratáciu, znižujú príjem alkoholu či ťažkých jedál a vytvárajú pocit ľahkosti. Takéto produkty teda môžu nepriamo chrániť pečeň a podporiť jej prirodzenú funkciu, ale nenahrádzajú enzýmy ani chemicky neodstraňujú toxíny4.
Existujú spôsoby, ako udržať pečeň v dobrej kondícii a umožniť jej optimálnu detoxikáciu. Dôležité je udržiavať zdravú stravu a dostatok bielkovín, ktoré podporujú tvorbu detoxikačných enzýmov a glutatiónu, hydratáciu tela a obmedziť nadmerný príjem alkoholu či liekov3. Všetky ostatné doplnky môžu iba pomôcť chrániť bunky, podporiť regeneráciu, a podporiť existujúce mechanizmy, nie o spustiť „zázračný detox“4.
Zaujímavým a dobre zdokumentovaným faktom je, že rýchlosť odbúravania mnohých látok v pečeni je striktne limitovaná kapacitou enzýmov. Napríklad etanol sa u väčšiny dospelých odbúrava rýchlosťou približne 0,1–0,15 g alkoholu na kilogram telesnej hmotnosti za hodinu, a to bez ohľadu na to, či človek pije kávu, „detoxikačný“ čaj alebo užíva rôzne doplnky výživy5. Tento údaj je opakovane potvrdený v klinických štúdiách a jasne ukazuje, že enzymatické procesy majú svoje pevné fyziologické limity, ktoré nemožno jednoduchými zásahmi obísť.
Práve tento princíp vystihuje podstatu celej diskusie o detoxe. Detoxikačné procesy v ľudskom tele nefungujú ako spínač, ktorý môžeme urýchliť kúrou alebo krátkodobým zásahom. Ide o bazálnu, nepretržitú, presne regulovanú chemickú činnosť, ktorá prebieha vlastným tempom. Doplnky výživy môžu pečeňové bunky chrániť alebo podporiť ich regeneráciu, no nenahrádzajú enzymatické reakcie ani zásadne nemenia ich rýchlosť. Ak chceme pečeni skutočne pomôcť, neexistuje skratka v podobe „očisty“ – najspoľahlivejšou cestou zostáva dlhodobá starostlivosť o jej prirodzenú funkciu.
Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy
1. Klaassen CD. Casarett and Doull’s Toxicology: The Basic Science of Poisons. 9th ed. New York: McGraw-Hill Education; 2019.
2. Eaton DL, Klaassen CD. Principles of toxicology. In: Klaassen CD, editor. Casarett and Doull’s Toxicology: The Basic Science of Poisons. 9th ed. New York: McGraw-Hill Education; 2019. p. 13–49.
3. Nelson DL, Cox MM. Lehninger Principles of Biochemistry. 8th ed. New York: W.H. Freeman and Company; 2021.
4. Polyak SJ, Morishima C, Shuhart MC, Wang CC, Liu Y, Lee DY. Identification of hepatoprotective flavonolignans from silymarin. Proc Natl Acad Sci U S A. 2010;107(13):5995–5999.
5. Lieber CS. Metabolism of alcohol. Clin Liver Dis. 2005;9(1):1–35.
