Keď sa dnes hovorí o zdravom starnutí, väčšina diskusie sa stále pohybuje na povrchu. Spomína sa oxidatívny stres, voľné radikály alebo „anti-aging“, no biologická realita je podstatne komplexnejšia. Starnutie nie je jednorozmerný proces. Ide o súbeh viacerých mechanizmov, ktoré sa navzájom zosilňujú. Chronický nízkostupňový zápal, poškodenie mitochondrií, glykácia proteínov, karbonylový stres či postupné zlyhávanie bunkových obranných systémov. To všetko sú procesy, ktoré postupne znižujú schopnosť buniek regenerovať sa, efektívne produkovať energiu a udržiavať biologickú rovnováhu organizmu.
Práve preto dnes moderná preventívna medicína čoraz viac opúšťa predstavu jednej „zázračnej molekuly“. Oveľa zaujímavejší je koncept kombinácie látok, ktoré zasahujú rozdielne biologické dráhy a vzájomne sa dopĺňajú. Z tohto pohľadu je spojenie karnozínu a sulforafanu mimoriadne zaujímavé.
Hoci priamych klinických štúdií skúmajúcich túto kombináciu zatiaľ nie je veľa, mechanisticky ide o veľmi logické prepojenie. Karnozín pomáha redukovať samotné poškodenie buniek, zatiaľ čo sulforafan aktivuje vnútorné obranné mechanizmy organizmu. Výsledkom môže byť efekt, ktorý je väčší než súčet jednotlivých častí.
Karnozín je prirodzene sa vyskytujúci dipeptid zložený z β-alanínu a histidínu. Vysoké koncentrácie nachádzame najmä vo svaloch, mozgu a ďalších metabolicky aktívnych tkanivách. Z biologického hľadiska je zaujímavý tým, že nepôsobí len ako antioxidant v tradičnom zmysle slova. Jeho hlavná sila spočíva v schopnosti viazať reaktívne aldehydy a karbonylové zlúčeniny, ktoré vznikajú počas oxidačného stresu a poškodzujú bunkové štruktúry.
Jedným z najvýznamnejších procesov, do ktorých karnozín zasahuje, je glykácia. Ide o neenzymatické poškodzovanie proteínov cukrami a ich metabolitmi, čo vedie k tvorbe tzv. AGE produktov (Advanced Glycation End Products). Tieto zlúčeniny postupne menia štruktúru proteínov, znižujú ich funkčnosť a podporujú chronický zápal. Glykácia sa pritom netýka iba kože alebo kolagénu. Zasahuje mitochondrie, cievy, nervový systém aj enzýmové systémy organizmu. Práve preto sa karnozín dostáva do centra záujmu výskumu v oblastiach neurodegenerácie, metabolického zdravia a longevity medicíny. Experimentálne práce ukazujú, že dokáže znižovať lipidovú peroxidáciu, stabilizovať mitochondriálnu funkciu a tlmiť poškodenie buniek spôsobené karbonylovým stresom¹.
Z praktického pohľadu je zaujímavé aj to, že karnozín pôsobí ako intracelulárny pH buffer. V praxi to znamená, že v prostredí metabolického stresu pomáha udržiavať stabilnejšie podmienky pre bunkový metabolizmus a energetickú produkciu.
Ak karnozín funguje ako ochrana pred poškodením, sulforafan predstavuje úplne inú biologickú stratégiu. Táto látka, prirodzene prítomná najmä v brokolici a ďalšej zelenine, nefunguje primárne ako klasický antioxidant. Jeho hlavný účinok spočíva v aktivácii transkripčného faktora NRF2 — jedného z najdôležitejších regulačných systémov bunkovej obrany².
Za normálnych okolností je NRF2 v bunke blokovaný proteínom KEAP1. Sulforafan však dokáže túto väzbu narušiť, čím umožní NRF2 aktivovať stovky génov zodpovedných za ochranu bunky. Výsledkom je zvýšená produkcia glutatiónu, detoxikačných enzýmov II. fázy, heme oxygenázy-1 (HO-1) či enzýmu NQO1.
Tento mechanizmus je mimoriadne zaujímavý, pretože nejde o jednoduché „dodanie antioxidantu zvonka“. Bunka je stimulovaná k tomu, aby si zvýšila vlastnú adaptačnú kapacitu. A práve v tom spočíva moderný koncept, ktorý vedie organizmus k silnejšej obrane.
Štúdie publikované v odborných časopisoch ukazujú jeho potenciál pri ochrane mitochondrií, regulácii zápalových procesov aj podpore metabolického zdravia³. Mimoriadne intenzívne sa skúma aj jeho úloha pri neurodegeneratívnych ochoreniach a procesoch súvisiacich so starnutím.
Z biologického hľadiska je zaujímavé práve to, že karnozín a sulforafan zasahujú rozdielne úrovne buniek. Karnozín pomáha zachytávať a neutralizovať poškodzujúce molekuly ešte predtým, ako poškodia proteíny, lipidy alebo mitochondrie. Sulforafan naopak aktivuje vnútorné obranné systémy bunky a zvyšuje jej schopnosť zvládať záťaž. Jeden mechanizmus teda redukuje vznik poškodenia, druhý zvyšuje biologickú odolnosť organizmu.
Tento koncept je veľmi blízky tomu, čo dnes pozorujeme v modernej longevity medicíne. Komplexné biologické procesy sa zriedka dajú efektívne ovplyvniť jedným zásahom. Oveľa väčší význam má kombinácia intervencií, ktoré sa dopĺňajú na úrovni mitochondrií, zápalu, detoxikácie a bunkovej ochrany.
Aj naše klinické pozorovania na skupine 150 účastníčok naznačujú, že kombinácia karnozínu a sulforafánu môže prinášať výraznejší efekt než podávanie jednotlivých látok samostatne. Účastníčky v kombinovanej skupine vykazovali konzistentnejšie zlepšenie subjektívnych aj funkčných parametrov, najmä v oblasti energetickej úrovne, regenerácie a celkového vnímania vitality. Zároveň sa pozoroval trend k lepšiemu zvládaniu záťaže a nižšej miere subjektívneho vyčerpania.
Hoci tieto dáta zatiaľ nemožno interpretovať ako randomizovanú klinickú evidenciu, poskytujú zaujímavý signál, ktorý je v súlade s hypotézou synergického pôsobenia oboch látok.
Práve toto je dôležitý moment modernej suplementácie. Nie je postavená na marketingových heslách, ale na pochopení biologických súvislostí. A čím viac dnes rozumieme, tým viac sa nám ukazuje, že účinné intervencie pravdepodobne nevzniknú z jednej molekuly, ale zo synergického pôsobenia viacerých mechanizmov naraz.
Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy
1. Boldyrev, A. A., Aldini, G., & Derave, W. (2007). Carnosine as a natural antioxidant and anti-aging agent. Biochemistry (Moscow), 72(10), 1178–1185.
2. Cuadrado, A., Rojo, A. I., Wells, G., Hayes, J. D., Cousin, S. P., Rumsey, W. L., Attucks, O. C., Franklin, S., Levonen, A. L., Kensler, T. W., & Dinkova-Kostova, A. T. (2019). Therapeutic targeting of the NRF2 and KEAP1 partnership in chronic diseases. Nature Reviews Drug Discovery, 18(4), 295–317.
3. Zhang, Y., Talalay, P., Cho, C. G., & Posner, G. H. (2015). Sulforaphane, a dietary component of broccoli, inhibits inflammation through activation of NRF2 pathway. Molecular Nutrition & Food Research, 59(1), 5–16.
4. Hybertson, B. M., Gao, B., Bose, S. K., & McCord, J. M. (2011). Oxidative stress in health and disease: the therapeutic potential of Nrf2 activation. Journal of Clinical Biochemistry and Nutrition, 48(1), 2–12.
5. Kalinina, E. V., Chernov, N. N., Saprin, A. N., & Berezov, T. T. (2014). Carnosine and its role in cellular protection mechanisms. Biochemistry (Moscow), 79(10), 1056–1069.
Vysvetlivky:
Oxidatívny stres – nerovnováha medzi voľnými radikálmi a ich neutralizáciou
Mitochondrie – bunky produkujúce energiu
Glykácia proteínov – poškodzovanie proteínov cukrami
AGE produkty – konečné produkty glykácie urýchľujúce starnutie
Karbonylový stres – hromadenie reaktívnych látok poškodzujúcich bunky
Glutatión – hlavný vnútorný antioxidant bunky
Longevity medicína – medicína zameraná na spomalenie starnutia
Cena s vernostnou zľavou 13% je 32,10 €
