
Existujú doplnky, pri ktorých presne vieme, prečo ich užívame. Vitamín D, ak ho máme nedostatok. Železo pri jeho deficite. Bielkoviny ako doplnok, ak ich nevieme dostatočne prijať zo stravy. A potom existujú látky, ktoré majú v organizme viacero biologických úloh. Karnozín patrí podľa mňa práve sem. Karnozín je prirodzene sa vyskytujúci dipeptid, ktorý vzniká spojením β-alanínu a L-histidínu. V ľudskom organizme sa nachádza najmä v kostrových svaloch a mozgu, teda v tkanivách s vysokou metabolickou aktivitou.¹ Jeho význam však nie je založený na jednom jedinom účinku. Karnozín môže pôsobiť ako vnútrobunkový pufor, podieľať sa na regulácii kyslosti vo svalových bunkách a zároveň vykazuje antioxidačné, antiglykačné a karbonylové ochranné vlastnosti.¹,² Zjednodušene povedané, bunke neposkytuje energiu spôsobom, akým to robí stimulant. Skôr jej môže pomáhať zvládať prostredie, v ktorom musí fungovať. Dokáže reagovať s niektorými reaktívnymi zlúčeninami a podieľať sa na ochrane biomolekúl pred procesmi spojenými s oxidáciou a glykáciou.¹,² Práve preto ma na karnozíne zaujíma jeho širší význam. Nie je to látka, ktorú by sme mali vnímať iba cez jeden konkrétny efekt. Je súčasťou prirodzenej biológie svalov a nervového systému a jeho vlastnosti sú dôvodom, prečo sa skúma v súvislosti s fyzickou výkonnosťou, starnutím aj kognitívnymi funkciami.²
Každý človek má v inom období života inú záťaž. Niekto od svojho organizmu očakáva vysoký fyzický výkon, iný zvládanie dlhodobého psychického tlaku. Niekto bojuje s nedostatkom spánku a niekto sa snaží udržať svaly, pamäť a fyzickú kondíciu napriek pribúdajúcemu veku. Preto by som karnozín nevnímala ako doplnok určený jednej skupine ľudí. Skôr ako látku, ktorej význam môže byť zaujímavý v rôznych obdobiach života.
U vytrvalostných a výkonnostných športovcov je zaujímavá predovšetkým úloha karnozínu vo svaloch. Pri intenzívnej fyzickej záťaži vznikajú vo svalových bunkách zmeny vnútorného prostredia a schopnosť karnozínu podieľať sa na pufrovaní kyslosti patrí medzi mechanizmy, ktoré sa v súvislosti s výkonom dlhodobo skúmajú.¹,² Aj novšia randomizovaná klinická štúdia publikovaná v časopise Frontiers in Nutrition so 299 účastníkmi skúmala priamo suplementáciu 2 g karnozínu denne počas 12 týždňov. Výsledky ukázali určité zlepšenia fyzickej vytrvalosti v niektorých skupinách.³
Úplne iný príbeh predstavuje človek, ktorý fyzicky netrénuje, ale jeho mozog funguje prakticky celý deň. Preťažený manažér, podnikateľ, človek pracujúci pod neustálym časovým tlakom alebo niekto, kto trávi väčšinu dňa medzi obrazovkami, rieši inú formu záťaže. Karnozín sa prirodzene nachádza aj v mozgovom tkanive a jeho antioxidačné, antiglykačné a ďalšie biologické vlastnosti sú dôvodom, prečo sa skúma aj v súvislosti s nervovým systémom.¹,² To však neznamená, že karnozín odstráni stres alebo nahradí kvalitný spánok. Také tvrdenie by bolo príliš jednoduché. Zaujímavý je skôr biologický potenciál tejto látky.
Podobne sa môžeme pozrieť aj na mamičku na materskej dovolenke, ktorá je neustále unavená. Nedostatok spánku, prerušovaný odpočinok, psychická záťaž a neustála starostlivosť o rodinu predstavujú pre organizmus reálnu záťaž. Karnozín však nie je riešením chronickej únavy. Môže však byť zaujímavým doplnkom v období zvýšenej fyzickej a psychickej záťaže, najmä ako súčasť celkovej podpory organizmu.
S pribúdajúcim vekom sa otvára ďalšia zaujímavá oblasť. Starnutie súvisí nielen so zmenami svalovej hmoty a fyzickej výkonnosti, ale aj s postupnými zmenami kognitívnych funkcií. Práve tu máme aj zaujímavé ľudské dáta. V dvojito zaslepenej randomizovanej štúdii publikovaná v časopise Journal of Alzheimer’s Disease u zdravých ľudí vo veku 60 až 78 rokov viedla trojmesačná suplementácia karnozínu k lepšiemu zachovaniu verbálnej epizodickej pamäti v porovnaní s placebom. Štúdia zároveň zaznamenala zmeny v prekrvení niektorých oblastí mozgu.⁴ Ďalšia práca u starších ľudí pozorovala aj zmeny v expresii zápalového chemokínu a zachovanie verbálnej pamäti.⁵
To však ešte neznamená, že karnozín lieči mozgovú hmlu alebo zabraňuje demencii. Takýto záver by bol vedecky neopodstatnený. Znamená to iba, že existujú klinické dáta, ktoré robia z karnozínu a príbuzných dipeptidov zaujímavú oblasť výskumu pri zdravom starnutí a kognitívnych funkciách.

Práve preto, že jeho biologický význam nie je postavený na jednom konkrétnom probléme. Karnozín je prirodzenou súčasťou organizmu a jeho koncentrácia je vysoká najmä v tkanivách, ktoré sú vystavené intenzívnej metabolickej aktivite.¹ Jeho schopnosť podieľať sa na pufrovaní kyslosti, ochrane pred reaktívnymi karbonylovými zlúčeninami a procesmi spojenými s oxidáciou a glykáciou z neho robí zaujímavú molekulu z pohľadu bunkovej odolnosti.¹,²
A práve tu podľa mňa začína dávať zmysel uvažovať o karnozíne aj ako o súčasti každodennej suplementácie. Nie preto, že by sme ho nevyhnutne potrebovali každý deň. Ale preto, že každý deň zaťažujeme svoje bunky. Niekto trénuje. Niekto pracuje desať hodín pri počítači. Niekto sa stará o malé deti a spí prerušovane. Niekto žije pod neustálym psychickým tlakom. A niekto sa vo vyššom veku snaží zostať fyzicky aj mentálne aktívny. Záťaž sa mení, no potreba organizmu zvládať túto záťaž však zostáva.
Preto na karnozíne oceňujem práve jeho komplexnosť. Nie je to stimulant, ktorý má človeka okamžite „nakopnúť“. Nie je to ani náhrada spánku, pohybu alebo kvalitnej stravy. Je to látka, ktorá má v organizme viacero úloh a práve preto sa na ňu podľa mňa oplatí pozerať v širšom kontexte. Ak je základom kvalitná strava, dostatok bielkovín, pravidelný pohyb, primeraný spánok a zvládnutý stres, potom môže mať svoje miesto aj dobre zvolená suplementácia.
Podľa aktuálneho zloženia produktu nejde iba o L-karnozín. Jedna kapsula 6 zložkového Karnozínu EXTRA obsahuje 125 mg L-karnozínu a zároveň vitamín E, L-karnitín, koenzým Q10 a extrakty z čučoriedok a plodov viniča.⁶ Vitamín E prispieva k ochrane buniek pred oxidačným stresom a koenzým Q10 je súčasťou procesov súvisiacich s tvorbou energie v mitochondriách. Je to doplnok, ktorý zapadá do širšej myšlienky dlhodobej podpory a práve preto by podľa mňa mohol mať svoje miesto aj v každodennej suplementácii. Ako jeden z dielikov, ktorá začína stravou, pokračuje pohybom a spánkom.
Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy
1. Boldyrev, A. A., Aldini, G., & Derave, W. (2013). Physiology and Pathophysiology of Carnosine. Physiological Reviews, 93(4), 1803–1845.
2. de Courten, B., et al. (2023). Carnosine and Beta-Alanine Supplementation in Human Medicine: A Narrative Review and Critical Assessment. Nutrients, 15(7), 1770.
3. Hisatsune, T., Kaneko, J., Kurashige, H., Cao, Y., Satsu, H., Totsuka, M., Katakura, Y., Imabayashi, E., & Matsuda, H. (2016). Effect of Anserine/Carnosine Supplementation on Verbal Episodic Memory in Elderly People. Journal of Alzheimer’s Disease, 50(1), 149–159.
4. Hisatsune, T., et al. (2016). Effect of Anserine/Carnosine Supplementation on Verbal Episodic Memory in Elderly People. Journal of Alzheimer’s Disease, 50(1), 149–159.
5. McCormick, R., et al. (2025). Carnosine supplementation improves Cognitive outcomes in younger participants of the NEAT trial. Neurobiology of Disease.
Vysvetlivky
Dipeptid – molekula tvorená spojením dvoch aminokyselín
Glykácia – proces, pri ktorom sa cukry viažu na bielkoviny alebo iné molekuly bez účasti enzýmov
Karbonylové zlúčeniny – reaktívne látky, ktoré môžu v bunkách reagovať s bielkovinami a ďalšími biomolekulami
Epizodická pamäť – schopnosť vybavovať si konkrétne udalosti a osobné zážitky
Mitochondrie – bunkové štruktúry, v ktorých vzniká väčšina energie využiteľnej bunkou
Metabolická aktivita – súhrn chemických procesov, ktoré v bunke zabezpečujú jej fungovanie a energetické potreby
pufrovanie kyslosti – schopnosť stabilizovať zmeny kyslosti, napríklad vo svaloch počas intenzívnej záťaže




