Pečeň je jeden z orgánov, o ktorých väčšinou nevieme, kým fungujú. Neupozorňuje na seba každý deň, nebolí pri každej záťaži a často dokáže dlhý čas kompenzovať aj to, čo jej neprospieva. Práve preto môže byť stukovatenie pečene zákerné. Človek sa môže cítiť úplne zdravo a pritom už mať v pečeni nadbytok tuku. Bez výrazných príznakov a bez pocitu, že sa v tele niečo deje. A práve tu podľa mňa začína skutočná téma stukovatenej pečene. Nie pri strašení diagnózou, ale pri pochopení toho, čo sa v organizme deje a prečo sa to deje. Dnes už navyše čoraz častejšie používame pojem MASLD, teda metabolicky asociované steatotické ochorenie pečene. Nejde len o nové pomenovanie starého problému. Odzrkadľuje lepšie naše poznanie, že tuk v pečeni často súvisí s celkovým metabolickým zdravím človeka.¹
Jednoducho povedané, ide o stav, pri ktorom sa v pečeňových bunkách hromadí nadmerné množstvo tuku. Samotná prítomnosť tuku ešte automaticky neznamená, že pečeň je vážne poškodená. Problém však nastáva vtedy, keď sa k steatóze pridáva zápal, poškodenie pečeňových buniek a následná fibróza, teda tvorba väzivového tkaniva. Toto je dôležité rozlíšenie. Stukovatená pečeň preto nie je jednoduchá diagnóza. U niekoho zostane stav dlhodobo stabilný, u iného môže postupovať cez zápal a fibrózu až k cirhóze. Zároveň platí, že pri metabolicky podmienenej steatóze nejde iba o pečeň. Ochorenie je úzko prepojené s inzulínovou rezistenciou, obezitou, cukrovkou 2. typu, poruchami lipidového metabolizmu a kardiovaskulárnym rizikom.¹,² Pečeň často nenaznačuje izolovaný problém, ukazuje celkový problém metabolizmu.
Donedávna sme sa často stretávali s pojmom NAFLD, teda nealkoholová tuková choroba pečene. V roku 2023 však medzinárodný odborný konsenzus odporučil nový názov metabolic dysfunction associated steatotic liver disease, teda MASLD. Zmena nie je iba kozmetická. Nová definícia zdôrazňuje metabolické rizikové faktory a súčasne sa snaží vyhnúť označeniu „nealkoholová“ ako hlavnej charakteristike ochorenia.¹ MASLD sa môže týkať človeka s nadváhou, obezitou, cukrovkou 2. typu, vysokým krvným tlakom alebo poruchami tukového metabolizmu. Neznamená to však, že každý človek s nadváhou má MASLD a že každý človek s MASLD má nadváhu. Metabolizmus je komplikovanejší, a práve preto považujem za nesprávne zúžiť celý problém na tvrdenie: „máš tučnú pečeň, musíš schudnúť.“ Presnejšie by bolo povedať: potrebujeme zlepšiť metabolické prostredie, v ktorom pečeň funguje.
Pečeň je centrálnym miestom metabolizmu tukov, sacharidov aj mnohých ďalších látok. Za normálnych okolností dokáže tuky prijímať, spracovávať, ukladať a odosielať ďalej. Ak je však metabolická rovnováha dlhodobo narušená, môže sa množstvo tuku v pečeni zvyšovať. Významnú úlohu môže zohrávať inzulínová rezistencia, nadbytok viscerálneho tuku, energetický nadbytok, nízka pohybová aktivita a nevhodné zloženie stravy. Riziko zvyšujú aj cukrovka 2. typu, dyslipidémia a ďalšie metabolické poruchy.²
Tu sa dostávame k časti, ktorá by nás na celej problematike mala zaujímať najviac. Pri MASLD nemusíme hľadať zázračnú látku, ktorá „vyčistí pečeň“. Oveľa väčší význam má systematická práca s tým, čo pečeň každý deň zaťažuje. Aktuálne európske odporúčania EASL, EASD a EASO z roku 2024 kladú dôraz na úpravu životného štýlu, redukciu hmotnosti, zmenu stravovania, fyzickú aktivitu a obmedzenie alkoholu, spolu s optimálnou liečbou pridružených metabolických ochorení.²
U človeka s nadváhou alebo obezitou môže byť postupné zníženie hmotnosti jedným z najúčinnejších zásahov. Výsledky známej štúdie Eduarda Vilar-Gomeza a kolektívu publikovanej v časopise Gastroenterology ukázali, že väčší úbytok hmotnosti bol spojený s výraznejším zlepšením histologických prejavov. Najvýraznejšie zmeny boli pozorované u ľudí, ktorí dosiahli úbytok hmotnosti najmenej približne 10 %.³ To však neznamená, že každý človek musí schudnúť 10 % svojej hmotnosti, aby malo úsilie význam. Pri MASLD je dôležité nielen číslo na váhe, ale aj zníženie viscerálneho tuku, zlepšenie inzulínovej citlivosti, krvného tlaku, lipidového profilu a celkovej metabolickej kondície.
Pečeň nepotrebuje iba diétu, potrebuje aj pohyb. Výskum ukazuje, že pravidelná fyzická aktivita môže znižovať množstvo tuku v pečeni a zlepšovať metabolické parametre. V randomizovanej štúdii publikovanej v časopise Journal of Hepatology sa už po ôsmich týždňoch aeróbneho cvičenia pozorovalo zníženie tuku v pečeni a viscerálneho tukového tkaniva.⁴
Pri stukovatenej pečeni často vidíme dva extrémy. Jeden človek začne hľadať „detox pečene“. Druhý vyradí polovicu potravín a snaží sa vydržať na extrémnej diéte. Oveľa rozumnejší prístup je dlhodobo udržateľná strava s dôrazom na minimálne spracované potraviny, dostatok vlákniny, zeleninu, kvalitné zdroje bielkovín, primerané množstvo zdravých tukov a kontrolu nadbytku energie a jednoduchých cukrov. Pečeň nepotrebuje „detoxikačný rituál“, potrebuje menej metabolického chaosu.
Ak už máme nastavené základné piliere, teda stravu, pohyb, telesnú hmotnosť a celkový metabolický stav, môže mať svoje miesto aj vhodne zvolený výživový doplnok. Nie ako riešenie diagnózy, ale ako doplnok kvalitne nastavenej výživy.
V tomto kontexte môžu byť zaujímavou voľbou LIVER CORE EXTRA a ORGANIC CORE4 EXTRA. LIVER CORE EXTRA obsahuje lyofilizovanú hovädziu pečeň, zatiaľ čo ORGANIC CORE4 EXTRA kombinuje lyofilizovanú pečeň, srdce, obličky a slezinu. Ide teda o prirodzené zdroje rôznych mikroživín, ktoré môžu byť praktickým spôsobom, ako obohatiť jedálniček. Ich zmysel vidím v širšej podpore výživy organizmu, ktorá je pri starostlivosti o metabolické zdravie jedným z dôležitých základov.
Stukovatenie pečene nemusí znamenať, že je všetko stratené. Naopak. Je to často moment, keď máme možnosť zasiahnuť skôr, než sa rozvinie závažnejšie poškodenie. Najdôležitejšie je pochopiť, prečo tuk v pečeni vzniká, aké je riziko fibrózy a čo môžeme zmeniť v každodennom živote. A kvalitné suplementy vedia byť súčasťou tejto cesty.
Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy
1. Rinella, M. E., Lazarus, J. V., Ratziu, V., et al. (2023). A multisociety Delphi consensus statement on new fatty liver disease nomenclature. Hepatology, 78(6), 1966–1986.
2. European Association for the Study of the Liver, European Association for the Study of Diabetes, & European Association for the Study of Obesity. (2024). EASL-EASD-EASO Clinical Practice Guidelines on the management of metabolic dysfunction-associated steatotic liver disease (MASLD). Journal of Hepatology, 81(3), 492–542.
3. Vilar-Gomez, E., Martinez-Perez, Y., Calzadilla-Bertot, L., et al. (2015). Weight Loss Through Lifestyle Modification Significantly Reduces Features of Nonalcoholic Steatohepatitis. Gastroenterology, 149(2), 367–378.e5.
4. Keating, S. E., Hackett, D. A., Parker, H. M., et al. (2015). Effect of aerobic exercise training dose on liver fat and visceral adiposity. Journal of Hepatology, 63(1), 174–182.
Vysvetlivky
Steatóza – nadmerné hromadenie tuku v bunkách alebo tkanive, v prípade pečene ide o ukladanie tuku v pečeňových bunkách
Fibróza – tvorba a hromadenie väzivového tkaniva v pečeni v dôsledku dlhodobého poškodenia
Inzulínová rezistencia – stav, pri ktorom bunky horšie reagujú na inzulín, čo môže viesť k zvýšeniu hladiny glukózy v krvi a metabolickým poruchám
Viscerálny tuk – tuk uložený v okolí vnútorných orgánov v brušnej dutine, ktorý je metabolicky aktívnejší než podkožný tuk
Inzulínová citlivosť – schopnosť buniek správne reagovať na inzulín a využívať glukózu z krvi
Steatohepatitída – forma stukovatenia pečene spojená so zápalom a poškodením pečeňových buniek
