„Medzi nami to má chémiu“ používame to automaticky, často bez premýšľania. Ako keby to bola metafora, ktorou sa dá opísať iskra, príťažlivosť či zvláštne napätie medzi dvoma ľuďmi. Zaujímavé však je, že práve v tomto prípade je jazyk prekvapivo presný¹.
Moderné klišé to vystihuje ešte stručnejšie: „Láska je chémia, vzťah je biológia.“
Hoci ide o moderné heslo zo sociálnych sietí, z pohľadu vedy v sebe nesie viac pravdy, než by sa mohlo zdať².
Zamilovanosť, príťažlivosť aj citové puto nie sú abstraktné javy. Sú výsledkom konkrétnych chemických signálov v mozgu a tele, ktoré majú svoj čas, dynamiku aj biologické limity³. Valentín je preto ideálny moment pozrieť sa na lásku nie ako na mystický stav, ale ako na fascinujúci biologický proces.
Existuje láska na prvý pohľad? Alebo ide len o veľmi rýchlu reakciu mozgu? Z vedeckého hľadiska sa v prvých sekundách stretnutia spúšťa kombinácia vizuálneho hodnotenia, pamäťových asociácií a neurochemickej odpovede⁴. Mozog vyhodnocuje symetriu tváre, mimiku, hlas, vôňu a porovnáva ich s uloženými vzorcami príťažlivosti.
V prvých fázach zamilovanosti hrá hlavnú úlohu dopamín – neurotransmiter spojený s motiváciou, odmenou a pocitom potešenia. Jeho zvýšené hladiny spôsobujú eufóriu, zvýšenú pozornosť voči jednej osobe a pocit, že „svet je zrazu lepší“⁴.
Motýle v bruchu pritom nemajú s trávením nič spoločné. Ide o reakciu nervového systému riadeného noradrenalínom a adrenalínom, ktorý presúva pozornosť a energiu preč od tráviaceho traktu. Telo sa pripravuje na „významnú udalosť“ – hoci ide len o pohľad cez miestnosť⁴.
Usudzujem, že takzvaná láska na prvý pohľad nie je klamstvom, ale zrýchlenou verziou biologického hodnotenia, ktoré prebehne skôr, než sa stihne zapojiť racionálne myslenie⁴.
V počiatočných fázach zamilovanosti dominuje dopamínový systém. Dopamín zvyšuje pocit energie, sústredenia a očakávania. Je to ten istý mechanizmus, ktorý stojí za učením, motiváciou či túžbou po odmenách⁵.
Preto:
• myslíme na jednu osobu opakovane
• máme pocit zvýšenej vitality
• ignorujeme signály únavy či nedostatku spánku
Zaujímavosťou je, že počas intenzívnej zamilovanosti môže hladina serotonínu klesať. Serotonín je neurotransmiter spojený s pocitom emočnej pohody a stabilnou náladou⁶. Jeho zmeny počas romantickej lásky boli opísané v časopise Psychological Medicine (1999), kde sa ukázalo, že osoby v ranom vzťahu mali odlišné hodnoty serotonínového systému v porovnaní s bežnou populáciou¹. Tento mechanizmus vysvetľuje nutkavé a opakované myslenie na druhú osobu a pocit, že nám jednoducho „nejde z hlavy“.
Jemne ironicky možno povedať, že zamilovaný mozog je mozog s dočasne zníženým kritickým myslením. Evolučne to dáva zmysel – prílišná racionalita by rozmnožovanie skôr brzdila než podporovala⁵.
Ak dopamín a serotonín patrí začiatkom zamilovanosti, oxytocín patrí budovaniu vzťahu. Tento hormón sa uvoľňuje pri fyzickom kontakte, objatí, dotyku, ale aj pri pocite bezpečia a dôvery⁵. Zohráva kľúčovú úlohu v súvislosti s dlhodobým putom a udržiavaním vzťahu.
Práve tu sa naplno potvrdzuje, čo sme spomínali vyššie – že vzťah je biológia. Udržiavanie blízkosti, spolupráce a vzájomnej tolerancie nie je len otázkou emócií, ale aj hormonálnej regulácie.
Konštatujem, že sklamanie často nevzniká preto, že by „láska zmizla“, ale preto, že sa zmenil jej biologický základ, čo nie vždy vieme rozpoznať alebo prijať⁵.
Hoci sa u ľudí úloha feromónov stále skúma, existujú dôkazy, že telesná vôňa zohráva úlohu pri výbere partnera⁷. Štúdie naznačujú, že ľudia môžu podvedome preferovať vôňu osôb s odlišným imunitným systémom, čo by z evolučného hľadiska zvyšovalo šance na zdravé potomstvo⁷.
Zaujímavé je, že tento mechanizmus funguje mimo vedomého hodnotenia – „chémia“ medzi dvoma ľuďmi tak môže vzniknúť skôr, než si ju dokážeme racionálne vysvetliť⁷.
Niektoré valentínske symboly majú aj svoje chemické pozadie.
Čokoláda obsahuje malé množstvá fenyletylamínu a teobromínu – látok, ktoré môžu mierne ovplyvniť náladu a navodiť pocit pohody⁸. Ich účinok je síce slabý, ale v kombinácii so zmyslovým zážitkom môže prispieť k pozitívnemu vnímaniu momentu.
Alkohol znižuje sociálne zábrany a zvyšuje uvoľňovanie dopamínu, no jeho účinok je dvojsečný – krátkodobé uvoľnenie môže rýchlo vystriedať únava či zhoršené rozhodovanie⁸.
Z evolučného hľadiska je zamilovanosť dočasný stav. Mozog nie je nastavený na to, aby udržiaval vysokú hladinu dopamínu dlhodobo – bolo by to metabolicky neudržateľné⁵.
Postupne preto nastupuje stabilnejšia neurochemická rovnováha. Tu sa ukazuje rozdiel medzi akútnou chemickou reakciou a dlhodobým biologickým procesom.
Vzťah si vyžaduje adaptáciu a reguláciu správania. Ak by láska zostala len chémiou, bola by krátka. Ak má pretrvať, musí sa stať aj biológiou⁵.
Vedecký pohľad na lásku ju neochudobňuje o romantiku. Skôr ju zbavuje nerealistických očakávaní a ukazuje, aký sofistikovaný systém stojí za pocitmi, ktoré považujeme za samozrejmé. Zamilovanosť je intenzívna, ale prechodná. Puto je stabilnejšie, no menej dramatické. Obe fázy majú svoje miesto a význam.
Valentín môže byť príležitosťou pozrieť sa na lásku trochu inak – informovanejšie. Práve pochopenie toho, že láska je kombináciou biológie, chémie a vedomých rozhodnutí, jej dáva ešte väčšiu hodnotu.
Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy
1. Marazziti, D., Akiskal, H. S., Rossi, A., & Cassano, G. B. (1999). Alteration of the platelet serotonin transporter in romantic love. Psychological Medicine, 29(3), 741–745.
2. Fisher, H. E., Aron, A., Mashek, D., Li, H., & Brown, L. L. (2005). The anatomy of love: Neural systems for mate choice. Journal of Neurophysiology, 94(1), 327–337.
3. Aron, A., Fisher, H., Mashek, D. J., Strong, G., Li, H., & Brown, L. L. (2005). Reward, motivation, and emotion systems associated with early-stage romantic love. Neuroscience, 135(1), 217–226.
4. Marazziti, D., & Canale, D. (2006). Hormonal changes when falling in love. Journal of Affective Disorders, 92(2–3), 211–215.
5. Carter, C. S. (1998). Neuroendocrine perspectives on social attachment and love. Hormones and Behavior, 34(3), 264–279.
6. Young, S. N. (2008). The neurobiology of human romantic obsession. Psychopharmacology, 199(3), 347–357.
7. Wedekind, C., Seebeck, T., Bettens, F., & Paepke, A. J. (1995). MHC-dependent mate preferences in humans. Nature, 378, 611–612.
8. Di Castelnuovo, A., Rotondo, S., Iacoviello, L., Donati, M. B., & De Gaetano, G. (2010). Food, mood and neurotransmitters. Nutrition Reviews, 68(7), 409–419.
Vysvetlivky
dopamín – neurotransmiter spojený s motiváciou, odmenou a pocitom potešenia
serotonín – neurotransmiter spojený s emočnou pohodu a stabilnou náladou
oxytocín – hormón podporujúci dôveru, puto a dlhodobé väzby
feromóny – chemické signály, ktoré môžu ovplyvňovať správanie druhých jedincov
