Dr. Zajíčková: MIKROPLASTY V NAŠOM TELE. MÁME SA BÁŤ?

Vieme, že sa do organizmu dostávajú. O ich skutočnom vplyve na zdravie však veda ešte len skladá obraz.

V posledných rokoch sa o mikroplastoch hovorí čoraz viac. Nachádzajú sa vo vode, potravinách, ovzduší aj kozmetike. Prirodzene preto vzniká otázka, či sa dostávajú aj do ľudského tela a ak áno, čo to pre naše zdravie znamená. Dobrou správou je, že veda dnes pozná odpoveď na prvú časť tejto otázky. Tá druhá však zostáva predmetom intenzívneho výskumu.

Čo sú mikroplasty?

Mikroplasty sú plastové častice menšie ako 5 milimetrov, ktoré vznikajú rozpadom väčších plastových výrobkov alebo sa vyrábajú priamo v tejto veľkosti. Ešte menšie častice označujeme ako nanoplasty, ktoré sú schopné prenikať hlbšie do tkanív. Do organizmu sa dostávajú najmä potravou, pitnou vodou a vdýchnutým vzduchom. Výskumy publikované v časopise
Environmental Science & Technology ukazujú, že priemerný človek môže počas života prijať veľké množstvo mikroplastových častíc, hoci ich presné množstvo závisí od životného štýlu, prostredia aj stravovacích návykov¹.

Naozaj sa nachádzajú v ľudskom tele?

Odpoveď znie áno. V posledných rokoch sa mikroplasty podarilo identifikovať v krvi, pľúcach, placente, pečeni aj cievach². To však automaticky neznamená, že spôsobujú ochorenia. Dôležité je rozlišovať medzi prítomnosťou látky a preukázaným poškodzujúcim účinkom. Samotný fakt, že sa určitá látka nachádza v organizme, ešte neznamená, že predstavuje zdravotné riziko. Práve túto otázku dnes vedci intenzívne skúmajú.

Čo zatiaľ naznačujú vedecké štúdie?

Experimentálne práce ukazujú, že mikroplasty môžu v laboratórnych podmienkach ovplyvňovať oxidačný stres, zápalové procesy a funkciu buniek³. Niektoré štúdie zároveň naznačujú možný vplyv na črevnú bariéru, metabolizmus alebo imunitný systém. S týmto sa stotožňujú aj práce publikované v odbornom časopise
The New England Journal of Medicine, ktoré poukazujú na možnú súvislosť medzi vyšším množstvom mikroplastov v aterosklerotických plakoch a vyšším výskytom kardiovaskulárnych príhod⁴. Treba však zdôrazniť, že ide najmä o pozorovacie štúdie. Zatiaľ nevieme s istotou povedať, či mikroplasty ochorenia priamo spôsobujú, alebo sú len jedným z faktorov, ktoré sa na nich môžu podieľať.

Dokážeme sa mikroplastom úplne vyhnúť?

Pravdepodobne nie. Mikroplasty sú dnes rozšírené prakticky v celom životnom prostredí. Cieľom preto nie je úplne eliminovať kontakt, ale zbytočne nezvyšovať expozíciu. Rozumné opatrenia zahŕňajú obmedzenie zohrievania jedla v plastových obaloch, preferovanie sklenených alebo nerezových nádob, dostatočný príjem prirodzených potravín a minimalizovanie vysoko spracovaných výrobkov. Význam môže mať aj pravidelné vetranie domácnosti, keďže časť mikroplastov sa nachádza aj v domácom prachu⁵.

Môže pomôcť výživa?

Hoci neexistujú potraviny ani výživové doplnky, ktoré by mikroplasty z tela „vyčistili“, organizmus disponuje vlastnými detoxikačnými mechanizmami, ktoré zabezpečujú pečeň, obličky, črevá a lymfatický systém. Podporiť ich možno predovšetkým dostatočným príjmom vlákniny, antioxidantov, polyfenolov a kvalitných bielkovín, ktoré prispievajú k správnemu fungovaniu prirodzených obranných mechanizmov organizmu.

Ako doplňujúci prvok môže byť vhodné zaradiť aj látky podporujúce prirodzenú obranyschopnosť buniek voči oxidačnému stresu. Medzi najlepšie preskúmané patrí sulforafan. Je to prirodzene sa vyskytujúca bioaktívna zlúčenina, ktorá vzniká z glukorafanínu pri narušení tkaniva brokolice, brokolicových klíčkov, kapusty či ďalšej hlúbovej zeleniny. Práve brokolicové klíčky patria medzi jeho najbohatšie prírodné zdroje. Sulforafan podporuje aktiváciu vlastných antioxidačných a detoxikačných mechanizmov organizmu, čím pomáha bunkám lepšie sa vyrovnávať s oxidačným a environmentálnym stresom. Z tohto pohľadu môže byť vhodnou voľbou napríklad Sulforafan EXTRA, ktorý predstavuje praktický spôsob, ako túto bioaktívnu látku zaradiť do každodennej suplementácie. Nejde o prípravok, ktorý by z tela odstraňoval mikroplasty, ale o podporu biologických procesov, pomocou ktorých sa organizmus prirodzene vyrovnáva s rôznymi formami environmentálnej záťaže.

Záver: viac otázok ako odpovedí

Mikroplasty sú dnes nepochybne súčasťou nášho prostredia aj ľudského organizmu. Moderná veda už potvrdila ich prítomnosť v rôznych tkanivách, no stále skúma, aký význam to má pre naše zdravie. Najrozumnejším prístupom preto nie je panika, ale kritické myslenie. Znižovať zbytočnú expozíciu, podporovať prirodzené obranné mechanizmy tela a vychádzať z vedeckých dôkazov, nie zo senzácií.

Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy

1. Cox, K. D., Covernton, G. A., Davies, H. L., Dower, J. F., Juanes, F., & Dudas, S. E. (2019). Human consumption of microplastics. Environmental Science & Technology, 53(12), 7068–7074.
2. Leslie, H. A., Van Velzen, M. J. M., Brandsma, S. H., Vethaak, A. D., Garcia-Vallejo, J. J., & Lamoree, M. H. (2022). Discovery and quantification of plastic particle pollution in human blood. Environment International, 163, 107199.
3. Wright, S. L., & Kelly, F. J. (2017). Plastic and human health: A micro issue? Environmental Science & Technology, 51(12), 6634–6647.
4. Marfella, R., Prattichizzo, F., Sardu, C., et al. (2024). Microplastics and nanoplastics in atheromas and cardiovascular events. The New England Journal of Medicine, 390(10), 900–910.
5. World Health Organization. (2022). Dietary and inhalation exposure to nano- and microplastic particles and potential implications for human health. World Health Organization Report.

Vysvetlivky
Oxidačný stres – stav, keď vzniká viac škodlivých voľných radikálov, než telo dokáže neutralizovať.
Detoxikačné mechanizmy – prirodzené procesy, ktorými telo spracúva a vylučuje škodlivé látky.
Polyfenoly – rastlinné bioaktívne látky s antioxidačnými účinkami.
Fytonutrienty – biologicky aktívne látky prirodzene sa nachádzajúce v rastlinách.