Pôst je termín s hlbokými kultúrnymi a náboženskými koreňmi. Pre katolíkov v období pred Veľkou nocou, ide o čas zdržanlivosti, sebazaprenia a duchovného sústredenia.
V modernej dobe sa však čoraz častejšie stretávame s tým, že sa o pôste nehovorí len v duchovnom kontexte, ale aj v súvislosti s metabolickým zdravím, regeneráciou a vedomou prácou s výživou. Podobné koncepty sa objavujú aj mimo náboženského kontextu v podobe prerušovaného pôstu alebo „fastingu“. V období, keď sa ľudia učia pracovať s hodnotou príjmu potravy, sa prirodzene ponúka otázka, ako organizmu dodať kvalitné živiny. Práve tu sa do diskusie dostávajú koncentrované prírodné zdroje bioaktívnych látok – napríklad spirulina a chlorela – mikroriasy s obsahom bielkovín, chlorofylu, fytonutrientov a ďalších minerálnych látok, ktoré môžu byť súčasťou racionálneho jedálnička v období, keď sa pracuje s časovo obmedzeným stravovaním. Práve kombináciu týchto mikrorias – spiruliny a chlorely – prináša aj produkt Green detox– Carnomed, ktorý ich spája do praktickej formy pre každodenné doplnenie jedálnička. Vďaka koncentrovanému obsahu prírodných bioaktívnych látok predstavuje Green detox jednoduchý spôsob, ako podporiť príjem kvalitných živín najmä v období, keď je stravovanie časovo obmedzené a dôraz sa kladie na nutričnú hodnotu každého jedla.
Možno konštatovať, že práve presun pôstu z duchovného kontextu do metabolickej roviny vyvoláva väčší záujem odbornej aj laickej verejnosti. Táto prax, ktorá spočíva v časovo obmedzenom stravovaní, si však získava pozornosť nielen pre osobné príbehy, ale aj pre výsledky v niekoľkých klinických štúdiách.
Ak sa počas dňa dlhšie zdržíme od jedla, telo postupne mení zdroj energie. Po vyčerpaní zásob glukózy sa zvyšuje mobilizácia tukových zásob a dochádza k zníženiu hladiny inzulínu. Tento prechod súvisí s lepšou inzulínovou senzitivitu, čo znamená, že bunky efektívnejšie reagujú na inzulín, a teda lepšie regulujú hladinu cukru v krvi.
Výskum publikovaný v časopise Cell Metabolism v roku 2018 ukázal, že časovo obmedzené stravovanie môže zlepšovať inzulínovú senzitivitu, znižovať telesnú hmotnosť a priaznivo ovplyvňovať kardiometabolické ukazovatele, napríklad hladiny triglyceridov alebo zápalových markerov¹. Okrem zmien v energetickom metabolizme sa pri dlhšom pôste spúšťajú aj procesy, ktoré odborníci označujú ako autofágia. Ide o mechanizmus, pri ktorom bunky rozkladajú poškodené štruktúry a recyklujú ich na nové komponenty. Tento jav bol detailne opísaný výskumom, ktorý v roku 2016 získal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu japonskému vedcovi Yoshinori Ohsumi². V laboratórnych experimentoch Ohsumi preukázal, že keď sú bunky vystavené pôstu, aktivujú autofágiu a čistia vlastné vnútro, čo zvyšuje ich odolnosť a životaschopnosť. Následné výskumy ukázali, že autofágia zohráva dôležitú úlohu v ochrane proti neurodegeneratívnym ochoreniam a v regulácii buniek pri strese. Je však potrebné dodať, že ide o výsledky v konkrétnych podmienkach a nemožno ich automaticky generalizovať na celú populáciu.
Rôzne formy prerušovaného pôstu boli skúmané aj v súvislosti s reguláciou telesnej hmotnosti. Niekoľko klinických prehľadov ukázalo, že redukcia energetického príjmu konzistentne vedie k úbytku telesnej hmotnosti, zlepšeniu lipidového profilu a zníženiu rizikových faktorov metabolického syndrómu³. Výsledky však často závisia od celkového kalorického deficitu a životného štýlu jedinca.
Pre dospelých bez závažných zdravotných problémov môže byť časovo obmedzené stravovanie relatívne bezpečný spôsob, ako si štrukturovať jedlo a obmedziť častý príjem kalórií počas dňa. Možno uvažovať o tom, že niektorým ľuďom viac vyhovuje jasná štruktúra než priebežné kontrolovanie porcií počas celého dňa.Vedie ich to k lepšej kontrole apetítu a zvýšeniu metabolickej flexibility, teda schopnosti organizmu prepnúť medzi rôznymi zdrojmi energie.
To neznamená, že pôst je vhodný pre každého. U tehotných a dojčiacich žien, u osôb s poruchami príjmu potravy, s podváhou, alebo u ľudí s niektorými chronickými ochoreniami môže byť pôst nevhodný alebo dokonca rizikový. U pacientov s diabetom 2. typu, ktorí užívajú lieky ovplyvňujúce hladinu cukru v krvi, je potrebné osobitné posúdenie a dohľad zdravotníka⁴.
Pôst má dve rôzne, no zaujímavo prepojené tváre. V rámci náboženskej tradície je to symbol sebazaprenia, sústredenia a reflexie. V modernej výžive ide o metabolickú adaptáciu, pri ktorej sa mení pohľad na čas a množstvo prijatej potravy. V oboch prípadoch ide o vedomé obmedzenie, či už s cieľom duchovnej očisty alebo zdravotných benefitov.
V dobe nadbytku môže pôst slúžiť aj ako pripomienka, že jedlo nie je len automatická reakcia na dostupnosť, ale skôr vedomé rozhodnutie o tom, kedy a čo prijmeme. Hodnotím to ako fenomén, ktorý odráža potrebu hľadať rovnováhu medzi tradíciou, vedou a individuálnym prístupom. Pôst nemusí byť zázračný, ale môže byť nástrojom sebapoznania a rozumného prístupu k výžive.
Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy
1. Sutton, E. F., Beyl, R., Early, K. S., Cefalu, W. T., Ravussin, E., & Peterson, C. M. (2018). Early time-restricted feeding improves insulin sensitivity, blood pressure, and oxidative stress even without weight loss in men with prediabetes. Cell Metabolism, 27(6), 1212–1221.
2. Ohsumi, Y. (2014). Historical landmarks of autophagy research. Cell Research, 24(1), 9–23.
3. Varady, K. A. (2015). Intermittent fasting and metabolic health: A review of human studies. Annual Review of Nutrition, 35, 291–310.
4. Patterson, R. E., & Sears, D. D. (2017). Metabolic effects of intermittent fasting. Annual Review of Nutrition, 37, 371–393.
Vysvetlivky:
Inzulínová senzitivita – schopnosť buniek efektívne regulovať hladinu cukru v krvi.
Kardiometabolické ukazovatele – parametre ako triglyceridy, HDL cholesterol alebo zápalové markery
Metabolická flexibilita – schopnosť organizmu adaptovať sa na zmeny v zdrojoch energie
Autofágia – vnútrobunkový proces recyklácie poškodených štruktúr
Cena s vernostnou zľavou 13% je 32,10 €
