Síra je často prehliadaným, no mimoriadne dôležitým prvkom v ľudskom tele. Možno vás prekvapí, že patrí medzi základné stavebné kamene mnohých bielkovín, hormónov a enzýmov, a jej prítomnosť je nevyhnutná pre udržiavanie zdravia pokožky, vlasov, nechtov či kĺbov. Napriek tomu sa o síre hovorí podstatne menej než o vápniku, železe alebo vitamíne D. Prečo je tomu tak? Pravdepodobne preto, že jej účinky v tele nie sú priamo viditeľné – funguje skôr ako „skrytý regulátor“ metabolických procesov1.
V ľudskom tele je síra súčasťou aminokyselín metionínu a cysteínu, ktoré predstavujú základné stavebné jednotky bielkovín. Cysteín umožňuje tvorbu disulfidových väzieb, ktoré dávajú bielkovinám ich priestorovú štruktúru a stabilitu. To vysvetľuje, prečo je dostatočný príjem síry spájaný s pevnosťou vlasov, nechtov a spojivových tkanív. Síra je zároveň nevyhnutná pre syntézu glutatiónu, jedného z najvýznamnejších antioxidantov v ľudskom tele, ktorý sa podieľa na neutralizácii voľných radikálov a podporuje detoxikačné procesy v pečeni2. Dá sa konštatovať, že bez adekvátneho prísunu síry by bol organizmus náchylnejší na oxidačný stres a bunkové poškodenie.
V minulosti však „suplementácia“ síry nebola chápaná tak, ako ju poznáme dnes. Síra vstupovala do tela najmä prostredníctvom prirodzenej stravy, prírodných liečivých zdrojov a terapeutických procedúr, zatiaľ čo v súčasnosti ju často cielene prijímame vo forme moderných výživových doplnkov.
Historicky ľudia získavali síru predovšetkým zo stravy bohatej na bielkoviny a zo zeleniny, ako sú kapusta, brokolica, cesnak či cibuľa, ktoré prirodzene obsahujú sírne zlúčeniny3. Okrem toho sa v tradičnej medicíne a kúpeľníctve využívali sírne pramene a bahenné kúpele, známe obsahom sírovodíka a príbuzných zlúčenín. Týmto procedúram sa pripisovalo zmierňovanie reumatických ťažkostí a niektorých kožných problémov. Terapia sírou teda mala svoj význam dávno pred nástupom moderných výživových doplnkov.
Práve tu sa ukazuje základný kontrast medzi príjmom síry „kedysi“ a „dnes“. V minulosti prichádzala síra do organizmu prevažne ako súčasť komplexných prírodných zdrojov alebo fyzikálnych terapií, zatiaľ čo dnes ju cielene užívame vo forme špecializovaných supementov, ako sú MSM (metylsulfonylmetán), sulforafan či NAC (N-acetylcysteín).
MSM (metylsulfonylmetán) patrí medzi najznámejšie príklady modernej suplementácie síry. Ide o organickú zlúčeninu, ktorá bola systematicky identifikovaná v polovici 20. storočia a následne sa začala používať ako výživový doplnok. Organické formy síry, vrátane MSM, sa ukazujú v literatúre ako sľubné bezpečné minerálne doplnky s nízkym toxikologickým profilom4. MSM obsahuje približne 34 % organickej síry a je propagovaný najmä na podporu zdravia spojivových tkanív, kĺbov, vlasov, nechtov a pokožky. Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) klasifikoval MSM ako „Generally Recognized As Safe“, teda ako látku považovanú za bezpečnú pri bežných dávkach. Treba však dodať, že jeho účinnosť pri konkrétnych ochoreniach nie je jednoznačne potvrdená rozsiahlymi klinickými štúdiami4.
Sulforafan − izotiokyanát prirodzene sa vyskytujúci v kapustovitej zelenine, predstavuje inú líniu modernej suplementácie síry. Na rozdiel od MSM ide o bioaktívnu látku, ktorá aktivuje detoxikačné enzýmové systémy v pečeni, napríklad prostredníctvom signálnej dráhy Nrf2. Práve preto je v súčasnosti často spájaný s antioxidačným a protizápalovým potenciálom5.
Ďalším trendovým doplnkom je N-acetylcysteín (NAC), ktorý slúži ako prekurzor, teda východisková látka, pre syntézu cysteínu. Ten je následne využívaný na tvorbu glutatiónu, hlavného antioxidantu v ľudskom tele. NAC sa využíva najmä pri podpore detoxikačných funkcií pečene a imunitného systému. V praxi sa však ukazuje, že pri dostatočnom príjme bielkovín a prirodzených zdrojov síry je jeho suplementácia potrebná len v špecifických situáciách, napríklad pri zvýšenej metabolickej záťaži alebo dlhodobom strese6.
Kým v minulosti bol dôraz kladený najmä na prírodné zdroje a tradičné terapeutické prístupy, dnešná suplementácia síry vychádza z molekulárneho pochopenia jej metabolizmu a z cielene formulovaných zlúčenín. Tento prístup odráža pokrok v biochemickom výskume, ktorý skúma konkrétne účinky jednotlivých foriem síry v organizme. Zároveň však platí, že prirodzené potravinové zdroje síry zostávajú základom jej zdravého príjmu, zatiaľ čo doplnky môžu mať význam najmä pri špecifických zdravotných cieľoch alebo u rizikových skupín, ako sú starší ľudia, aktívni športovci či osoby s nízkym príjmom bielkovín.
Záverom možno konštatovať, že dnes pristupujeme k suplementácii síry cielenejšie a sofistikovanejšie než v minulosti. Kedysi sme sa spoliehali predovšetkým na stravu a prírodné zdroje, dnes sa snažíme využiť špecifické formy síry. Neznamená to však, že moderný prístup je automaticky lepší. Skôr odráža hlbšie pochopenie biochemických procesov v ľudskom tele. Domnievam sa, že kľúčom nie je nahradiť prirodzené zdroje doplnkami, ale porozumieť tomu, kedy a pre koho môžu mať zmysel. Výskum sa tak posúva smerom k hľadaniu rovnováhy medzi tradičným príjmom a vedecky podloženou suplementáciou. Síra však zostáva naďalej príkladom látky, ktorej význam sa často podceňuje, hoci je prítomná v samotných základoch bunkového metabolizmu.
Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy
Theodorou, A. A., Kyparos, A., Paschalis, V., Margaritelis, N. V., & Nikolaidis, M. G. (2019). N-acetylcysteine supplementation increases exercise performance and reduces oxidative stress only in individuals with low levels of glutathione.Free Radical Biology & Medicine, 115, 288–297.
