Po sérii zamračených dní stačí niekoľko hodín jasného svetla a mnohí ľudia opisujú príval energie, lepšiu náladu a väčšiu chuť konať. Tento efekt je reálny, no jeho podstata je predovšetkým neurobiologická a psychofyziologická. Nemôžeme ho automaticky interpretovať ako dôkaz dostatočnej hladiny vitamínu D3.
Svetlo, ktoré dopadá do oka, aktivuje špeciálne bunky citlivé na jas. Tie následne vysielajú signál do centra v mozgu, ktoré riadi naše vnútorné biologické hodiny a ovplyvňuje rytmus spánku, bdenia aj dennej energie. Naše vnútorné biologické hodiny sa zosúladia s denným svetlom, zníži sa tvorba melatonínu (hormónu spánku) a upravia sa hladiny serotonínu (hormón dobrej nálady). Podľa štúdie publikovanej v časopise The Lancet Psychiatry¹ je expozícia denného svetla asociovaná s nižším výskytom depresívnych symptómov a stabilnejším cirkadiánnym rytmom.
Z uvedených mechanizmov aj z citovaných štúdií konštatujem, že ide teda o okamžitý neuroregulačný efekt svetla, nie o rýchlu zmenu zásob vitamínu D3.
Vitamín D sa tradične označuje ako vitamín, no z biologického hľadiska ide o prohormón. Keď na našu pokožku dopadne slnečné UVB žiarenie, z látky prirodzene prítomnej v koži sa začne tvoriť vitamín D3. Ten však ešte nie je aktívny. Najskôr sa spracuje v pečeni a následne v obličkách, kde sa premení na svoju účinnú formu. Až táto finálna podoba potom v tele funguje ako hormón, ktorý sa viaže na špecifické receptory v bunkách a ovplyvňuje ich činnosť.
Podľa štúdie publikovanej v časopise The New England Journal of Medicine² je receptor pre vitamín D3 zastúpený v mnohých tkanivách vrátane imunitných buniek, pankreasu, svalov a mozgu. To znamená, že jeho pôsobenie nie je cielené len na reguláciu vápnika a fosforu, ale zasahuje aj do mnohých ďalších procesov v tele. Ovplyvňuje génovú expresiu súvisiacu s imunitnou odpoveďou, zápalom, diferenciáciou buniek a metabolickou rovnováhou.
Uvažujem, že práve pochopenie tejto hormonálnej povahy vitamínu D3 mení spôsob, akým by sme mali uvažovať o jeho nedostatku. Nejde o drobný výživový deficit, ale o narušenie komplexnej regulačnej siete³.
Zvýšená intenzita svetla má priamy vplyv na autonómny nervový systém. Denné svetlo podporuje aktivitu parasympatika a znižuje hladiny stresových hormónov. Podľa štúdie publikovanej v časopise Psychoneuroendocrinology⁴ je vyššia expozícia prirodzenému svetlu spojená so znížením hladín kortizolu a so zlepšením subjektívneho pocitu pohody.
Zároveň dochádza k zvýšeniu serotonergnej aktivity. Intenzita svetla teda priamo formuje našu psychiku prostredníctvom neurochemických mechanizmov. Je však dôležité zdôrazniť, že syntéza vitamínu D3 v koži je proces postupný a závislý od viacerých faktorov vrátane zemepisnej šírky, ročného obdobia, pigmentácie kože a veku. Niekoľkohodinová expozícia jarnému slnku automaticky neznamená optimalizovanú hladinu vitamínu v sére.
Podľa štúdie publikovanej v časopise The American Journal of Clinical Nutrition⁵ má významná časť európskej populácie suboptimálne hladiny vitamínu D3 najmä počas zimných a jarných mesiacov. Tento deficit sa môže prejavovať únavou, oslabenou imunitou, poruchami nálady či zhoršenou svalovou funkciou.
Slnko je prirodzeným zdrojom, no v našich geografických podmienkach nie je počas veľkej časti roka dostatočne intenzívne na zabezpečenie adekvátnej syntézy. Preto považujem suplementáciu vitamínu D3 za racionálny a preventívny krok, najmä v obdobiach s nízkou expozíciou UVB žiareniu.
Ak hovoríme o vitamíne D3 ako o hormóne, nevyhnutne sa dostávame k téme hormonálnej rovnováhy. Endokrinný systém funguje ako prepojená sieť. Zmeny v jednej časti môžu ovplyvniť ďalšie regulačné osi.
Rastlinné adaptogény a mikronutrienty zohrávajú v tomto kontexte podpornú úlohu. Moringa oleifera obsahuje bioaktívne látky s antioxidačným potenciálom. Maca peruánska je tradične spájaní s podporou vitality a hormonálnej rovnováhy. Drmek obyčajný je stále predmetom výskumu v oblasti regulácie menštruačného cyklu a prolaktínu. Zinok prispieva k správnej funkcii imunitného systému a k udržaniu normálnej hladiny testosterónu v krvi. Vitamíny B1 a E zohrávajú úlohu v energetickom metabolizme a ochrane buniek pred oxidačným stresom.
Produkt Hormone balance+ predstavuje komplexný prístup k podpore regulačných mechanizmov organizmu. Nejde o náhradu vitamínu D3, ale o doplnenie komplexného prístupu k hormonálnej stabilite a metabolickej rovnováhe.
Slnko má okamžitý psychologický účinok a dlhodobý biologický význam. Od fotónu, ktorý dopadne na sietnicu či kožu, sa spúšťa kaskáda reakcií vedúcich k neurochemickým a hormonálnym zmenám. Tento proces je fascinujúci a zároveň precízne regulovaný.
Cítiť sa lepšie počas slnečného dňa je prirodzené. Predpokladať, že tým máme vyriešený status vitamínu D3, však nie je vedecky opodstatnené. Zodpovedný prístup zahŕňa pochopenie mechanizmov, objektívne meranie hladiny vitamínu D3 a v prípade potreby systematickú suplementáciu. Svetlo formuje naše telo aj myseľ. No hormonálna rovnováha si vyžaduje viac než len jasnú oblohu.
Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy
Vysvetlivky:
Cirkadiánny rytmus – vnútorné biologické hodiny regulujúce spánok, bdenie a hormonálne procesy.
Prohormón – látka, ktorá sa v tele premení na aktívny hormón.
Parasympatik – časť autonómneho nervového systému, ktorá podporuje relaxáciu a regeneráciu.
Adaptogény – rastlinné látky, ktoré podporujú odolnosť organizmu voči stresu a udržiavajú hormonálnu rovnováhu.
