Dýchanie ústami namiesto nosom: Prečo na tom záleží?

Dýchanie patrí medzi najzákladnejšie funkcie ľudského organizmu. Väčšina ľudí mu preto nevenuje takmer žiadnu pozornosť. Napriek tomu môže spôsob, akým dýchame, ovplyvňovať kvalitu spánku, zdravie dýchacích ciest, ústnu dutinu aj celkovú pohodu. V posledných rokoch sa objavilo množstvo článkov, videí a odporúčaní, ktoré upozorňujú na údajné riziká dýchania ústami a propagujú dýchanie nosom ako univerzálne riešenie rôznych zdravotných problémov. Čo však o tejto téme hovorí súčasná veda?

Mnohí ľudia vnímajú nos iba ako vstupný otvor pre vzduch. V skutočnosti však plní viacero dôležitých funkcií. Pri prechode nosovou dutinou sa vdýchnutý vzduch filtruje, ohrieva a zvlhčuje pred vstupom do dolných dýchacích ciest. Nosová sliznica navyše produkuje oxid dusnatý (NO), molekulu, ktorá sa podieľa na regulácii prietoku krvi a môže ovplyvňovať funkciu dýchacieho systému.¹ Práve preto je dýchanie nosom považované za prirodzený spôsob dýchania u zdravého človeka.

Čo sa deje pri dýchaní ústami?

Pri dýchaní ústami vzduch obchádza významnú časť prirodzených ochranných mechanizmov nosa. To neznamená, že každé dýchanie ústami je problém. Počas intenzívnej fyzickej záťaže alebo pri výrazne upchatom nose môže byť dýchanie ústami prirodzenou a potrebnou reakciou organizmu. Ak sa však stane dlhodobým návykom, môže byť spojené s viacerými nežiaducimi dôsledkami. Jedným z najlepšie zdokumentovaných dôsledkov chronického dýchania ústami je vysychanie ústnej dutiny. Ak sú ústa dlhodobo suché, môže sa zvyšovať riziko vzniku zubného kazu, zápalu ďasien a nepríjemného zápachu z úst.²

Dýchanie ústami počas spánku

Osobitnú pozornosť venujú odborníci dýchaniu počas spánku. Výskumy naznačujú, že chronické dýchanie ústami môže byť spojené s vyšším výskytom chrápania a niektorých porúch dýchania počas spánku.³ Je však dôležité zdôrazniť, že dýchanie ústami často nebýva príčinou problému, ale jeho dôsledkom. Ľudia s alergickou nádchou, chronicky upchatým nosom alebo anatomickými prekážkami v nosovej dutine môžu byť nútení dýchať ústami, najmä v noci.

Práve z tohto dôvodu sa v posledných rokoch dostala do pozornosti technika známa ako „mouth taping“, teda prelepovanie úst páskou počas spánku. Myšlienka vychádza z predpokladu, že človek bude nútený dýchať nosom. Hoci sa objavili menšie štúdie skúmajúce tento prístup, dôkazy o jeho bezpečnosti a účinnosti sú zatiaľ obmedzené.⁴ Zároveň môže byť nevhodný pre ľudí s upchatým nosom, alergiami, odchýlkou nosovej priehradky alebo niektorými poruchami spánku. Odborníci preto odporúčajú najskôr riešiť príčinu dýchania ústami a až následne uvažovať o podobných postupoch. Pri pretrvávajúcom nočnom dýchaní ústami je totiž dôležitejšie odstrániť príčinu nosovej nepriechodnosti než riešiť samotný príznak.

Je pravda, že dýchanie nosom zlepšuje športový výkon?

Táto téma sa v posledných rokoch stala veľmi populárnou. Niektoré štúdie ukazujú, že dýchanie nosom môže počas miernej až stredne intenzívnej záťaže prinášať určité fyziologické výhody, napríklad efektívnejšie zvlhčovanie vzduchu alebo vyššiu tvorbu oxidu dusnatého.⁵ Pri vysokej intenzite cvičenia však väčšina ľudí prirodzene prechádza na kombináciu dýchania nosom a ústami, pretože organizmus potrebuje zabezpečiť dostatočný prísun kyslíka. Súčasné dôkazy preto nepodporujú tvrdenie, že výlučné dýchanie nosom automaticky zlepší športový výkon každého človeka.

Záver

Dýchanie nosom predstavuje prirodzený spôsob dýchania, ktorý zabezpečuje filtráciu, ohrievanie a zvlhčovanie vzduchu pred vstupom do dýchacích ciest. Krátkodobé dýchanie ústami je bežnou súčasťou života a samo osebe nepredstavuje problém. Ak sa však dýchanie ústami stane dlhodobým návykom, môže byť spojené so suchosťou ústnej dutiny, vyšším rizikom zubných problémov alebo poruchami spánku. V takých prípadoch je vhodné hľadať príčinu, ktorá človeku bráni dýchať nosom, namiesto toho, aby sa riešil iba samotný príznak. Pri tejto téme totiž nejde o trend, ale o fyziológiu, ktorá môže mať dlhodobý vplyv na zdravie.

Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy

1. Lundberg, J. O., & Weitzberg, E. (1999). Nasal Nitric Oxide in Man. Thorax, 54(10), 947–952.
2. Jefferson, Y. (2010). Mouth Breathing: Adverse Effects on Facial Growth, Health, Academics, and Behavior. General Dentistry, 58(1), 18–25.
3. Fitzpatrick, M. F., McLean, H., Urton, A. M., Tan, A., O’Donnell, D., & Driver, H. S. (2003). Effect of Nasal or Oral Breathing Route on Upper Airway Resistance During Sleep. European Respiratory Journal, 22(5), 827–832.
4. Messineo, L., Taranto-Montemurro, L., White, D. P., & Wellman, A. (2022). Nocturnal Mouth-Taping Shows Promise for Sleep Apnea: A Preliminary Study. Healthcare, 10(9), 1755.
5. Dallam, G. M., Wilber, R. L., Jadelis, K., Fletcher, G., & Romanov, N. (2018). Effect of Nasal Versus Oral Breathing on Exercise Performance. Journal of Sports Science and Medicine, 17(4), 734–740.

Vysvetlivky
Oxid dusnatý (NO) – molekula prirodzene produkovaná v organizme, ktorá sa podieľa na regulácii prietoku krvi a viacerých fyziologických procesoch
Mouth taping – technika spočívajúca v prelepení úst počas spánku s cieľom podporiť dýchanie nosom