...
0,00  0

Košík

Toto nie je chyba! Doprava je naozaj za 0 €

Žiadne produkty v košíku.

Pokračovať v nakupovaní
s nulovou dopravou
Zdieľať

Husia koža: prečo ju máme?

Úvod: zvláštny pocit, ktorý pozná každý

Husia koža je bežná reakcia nášho organizmu, ktorú si väčšinou všimneme v situáciách, keď nám je zima, niečo nás vystraší alebo nás zasiahne silný emocionálny zážitok. Na pokožke sa vtedy objavia drobné hrbolčeky a chĺpky sa postavia. Na prvý pohľad môže pôsobiť ako úplne zbytočná reakcia. V skutočnosti však ide o automatickú reakciu nervového systému, ktorá má svoj pôvod v evolúcii. Domnievam sa, že husia koža je dobrým príkladom toho, ako si ľudské telo zachovalo mechanizmy, ktoré boli kedysi pre prežitie oveľa dôležitejšie než dnes.

Čo sa deje pod povrchom kože

Husia koža vzniká v dôsledku stiahnutia drobných svalov, ktoré sa nachádzajú pri vlasových folikuloch. Tieto svaly sa nazývajú vzpriamovače chlpov. Keď sa aktivuje sympatický nervový systém, tieto malé svaly sa stiahnu a chĺpky sa postavia. Súčasne sa pokožka v okolí vlasových folikulov mierne vyzdvihne, čím vzniká typický vzhľad drobných hrbolčekov. Konštatujem teda, že husia koža nevzniká priamo v koži, ale je výsledkom reakcie nervového systému na určitý podnet.

Chlad ako jeden z hlavných spúšťačov

Najčastejšie si husiu kožu spájame s chladom. Keď teplota okolitého prostredia klesne, organizmus sa snaží obmedziť straty tepla a udržať stabilnú vnútornú teplotu. Postavenie chlpov malo väčší význam u našich predkov, ktorí mali podstatne hustejšie ochlpenie ako dnešný človek. Vzpriamené chlpy vytvárali medzi pokožkou a vonkajším prostredím vrstvu vzduchu, ktorá mohla pomáhať izolovať telo od chladu. U človeka je tento mechanizmus dnes podstatne menej účinný. Napriek tomu sa nervový systém stále správa podľa rovnakého biologického princípu. Usudzujem preto, že husia koža je určitým evolučným pozostatkom, ktorý v modernom ľudskom tele zostal zachovaný.

Prečo ju máme aj vtedy, keď sa nebojíme zimy

Zaujímavé je, že husiu kožu nemusí vyvolať iba chlad. Objaviť sa môže aj pri strachu, napätí, vzrušení alebo silnom emocionálnom zážitku. V takýchto situáciách organizmus aktivuje sympatický nervový systém a uvoľňuje najmä adrenalín. Telo sa dostáva do stavu zvýšenej pripravenosti, ktorý poznáme ako reakciu „boj alebo útek“. Srdcová frekvencia sa môže zvýšiť, svaly dostávajú viac krvi a pozornosť sa sústreďuje na potenciálnu hrozbu. Husia koža je jedným z viditeľných prejavov tejto reakcie.

Husia koža a emócie

Niektoré situácie vyvolávajú husiu kožu aj napriek tomu, že nám nie je zima a nehrozí nám žiadne nebezpečenstvo. Môže ísť napríklad o počúvanie obľúbenej hudby, stretnutie s blízkym človekom alebo silný umelecký zážitok. Výskum publikovaný v časopise Nature Neuroscience ukázal, že intenzívne hudobné zážitky sú spojené s aktivitou mozgových oblastí súvisiacich s odmenou a emóciami¹.

Husiu kožu vnímam ako zaujímavý príklad prepojenia medzi psychikou a telesnými reakciami. To, čo prežívame emocionálne, sa totiž môže prejaviť veľmi konkrétnym spôsobom aj na povrchu nášho tela.

Je husia koža pre človeka ešte užitočná?

Z evolučného hľadiska mala táto reakcia pravdepodobne väčší význam v období, keď bolo ľudské telo pokryté hustejším ochlpením. U dnešného človeka je jej praktický význam pri regulácii telesnej teploty pomerne malý. To však neznamená, že ide o úplne zbytočný mechanizmus. Stále nám ukazuje, ako rýchlo dokáže nervový systém reagovať na zmenu okolitého prostredia alebo na emocionálny podnet. Usudzujem, že práve husia koža je pekným príkladom toho, že evolúcia neodstraňuje všetky staré mechanizmy, ak nepredstavujú významnú nevýhodu. Niektoré z nich jednoducho zostávajú súčasťou nášho biologického vybavenia.

Záver

Husia koža je jednoduchý, ale veľmi zaujímavý prejav fungovania ľudského tela. Vzniká vďaka spolupráci nervového systému, svalov a hormonálnej reakcie a môže byť vyvolaná chladom, stresom, strachom aj silnými emóciami. Konštatujem, že hoci dnes už husia koža človeku neposkytuje taký významný tepelný alebo obranný účinok ako kedysi, zostáva pozoruhodným príkladom evolučného mechanizmu, ktorý v našom tele pretrváva dodnes. Možno práve preto je zaujímavé vnímať vlastné telo nielen ako súbor orgánov, ale ako systém, ktorý neustále reaguje na prostredie, emócie a podnety okolo nás.

Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy

  1. Blood, Anne J.; Zatorre, Robert J. (2001). Intensely pleasurable responses to music correlate with activity in brain regions implicated in reward and emotion. Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America, 98(20), 11818–11823.

Vysvetlivky
Sympatický nervový systém – časť autonómneho nervového systému, ktorá pripravuje telo na záťaž, stres alebo nebezpečenstvo.
Autonómny nervový systém – systém, ktorý riadi telesné funkcie, ktoré neovládame vedome.
Evolučný mechanizmus – vlastnosť alebo reakcia organizmu, ktorá vznikla a pretrvala v priebehu evolúcie.

Otváracie hodiny

Pondelok
10.00 - 17.00 hod.
Utorok
09.00 - 17.00 hod.
Streda
09.00 - 17.00 hod.
Štvrtok
09.00 - 17.00 hod.
Piatok
09.00 - 16.00 hod.
Obedová prestávka
12.30 - 13.00 hod.

Naše sociálne siete

Registrácia

Prihlásenie