Karnozín patrí medzi látky, o ktorých sa v súvislosti so zdravím a dlhovekosťou hovorí čoraz častejšie, no stále zostáva skôr v tieni známejších živín. Ide o dipeptid zložený z dvoch aminokyselín – beta-alanínu a histidínu – ktorý sa prirodzene nachádza najmä v svalovom tkanive a v mozgu1. Konštatujem, že práve jeho koncentrácia v týchto tkanivách naznačuje, že nejde o náhodnú molekulu, ale o funkčný nástroj buniek.
Na rozdiel od vitamínov či minerálov si telo karnozín dokáže syntetizovať samo. Táto schopnosť však nie je neobmedzená a s vekom, chronickým stresom alebo metabolickou záťažou môže jeho hladina postupne klesať1. Práve v tomto bode sa začína vedecká diskusia o jeho potenciálnom význame pre zdravé starnutie a prevenciu civilizačných ochorení.
Jednou z najdôležitejších vlastností karnozínu je jeho schopnosť pôsobiť ako vnútrobunkový ochranca. Viaže reaktívne formy kyslíka a dusíka, čím pomáha znižovať oxidačný stres2. Domnievam sa, že jeho výnimočnosť spočíva najmä v tom, že nepôsobí izolovane, ale zapadá do širšieho systému ochranných mechanizmov bunky.
Osobitnú pozornosť si zaslúži schopnosť karnozínu viazať tzv. reaktívne karbonylové zlúčeniny. Tieto látky vznikajú napríklad pri nadmernej glykemickej záťaži a podieľajú sa na procese glykácie − procese pri ktorom dochádza k poškodeniu bielkovín. Karnozín tak môže prispievať k spomaleniu procesov, ktoré sa často spájajú so starnutím tkanív a zhoršením ich funkcie3.
Karnozín je známy aj v oblasti športovej vedy, najmä v súvislosti s výkonom svalov. V svalových bunkách pôsobí ako pufrovací systém, ktorý pomáha stabilizovať pH pri intenzívnej záťaži4. Usudzujem, že práve táto vlastnosť vysvetľuje, prečo sa jeho prekurzor beta-alanín stal populárnym doplnkom výživy u športovcov.
Zaujímavé však je, že význam karnozínu presahuje hranice športu. Jeho úloha v energeticky náročných tkanivách naznačuje, že ide o molekulu, ktorá pomáha bunkám zvládať metabolický tlak – či už ide o fyzickú aktivitu, alebo dlhodobé zaťaženie1.
V posledných rokoch sa čoraz viac diskutuje aj o možnom vplyve karnozínu na metabolizmus glukózy. Experimentálne práce naznačujú, že môže nepriamo podporovať ochranu buniek pred následkami dlhodobo zvýšenej hladiny cukru v krvi3. Nejde o liečbu ani o náhradu štandardných postupov, no skôr o perspektívny ochranný mechanizmus na bunkovej úrovni.
V nervovom systéme sa karnozín nachádza v oblastiach s vysokou metabolickou aktivitou. Jeho antioxidačné vlastnosti naznačujú, že môže zohrávať úlohu v ochrane neurónov pred poškodením2. Konštatujem, že práve táto oblasť patrí medzi najaktívnejšie skúmané, no zároveň si vyžaduje opatrnú interpretáciu výsledkov.
Karnozín sa v strave nachádza najmä v živočíšnych potravinách, predovšetkým v mäse. Rastlinná strava ho prakticky neobsahuje, čo otvára otázku jeho dostupnosti u ľudí s obmedzeným príjmom živočíšnych zdrojov. Zároveň však platí, že telo si ho dokáže vytvárať samo, pokiaľ má k dispozícii dostatok stavebných látok1.
Pri doplnkoch výživy sa často diskutuje otázka biologickej dostupnosti. Samotný karnozín je v tráviacom trakte čiastočne rozkladaný enzýmom karnozinázou, čo vedie k úvahám, či je efektívnejšie dodávať priamo karnozín alebo jeho prekurzory5. Domnievam sa, že aj v tomto prípade platí zásada individualizácie a zohľadnenia celkového kontextu výživy a zdravotného stavu.
Na záver už len spomeniem, že aj v takýchto nenápadných molekulách ako je karnozín, sa často skrýva skutočný potenciál modernej preventívnej výživy – nie v extrémoch, ale v rovnováhe a podpore prirodzenej biológie človeka. Ich význam sa ukazuje až vtedy, keď sa na zdravie pozeráme ako na dlhodobý proces, nie ako na okamžitý výsledok.
Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy
Wilson, P. R., & Gupta, S. (2023). Digestive metabolism and bioavailability of carnosine and its precursors. Nutrition Research Journal.
