„Kortizolové brucho“: realita alebo len moderný mýtus?

Pojem „kortizolové brucho“ sa v posledných rokoch objavuje na sociálnych sieťach čoraz častejšie. Používa sa na označenie stavu, keď sa tuk ukladá najmä v oblasti brucha a človek má pocit, že za tým stojí stres a hormón kortizol. Myslím si, že z odborného pohľadu je na mieste oddeliť marketingový názov od biologickej reality a vysvetliť samotný mechanizmus, ktorý sa za týmto pojmom skrýva. V nasledujúcej časti sa preto budeme venovať tomu, ako kortizol ovplyvňuje metabolizmus, ukladanie tuku a akú úlohu zohráva dlhodobý stres v tomto procese.

Kortizol ako stresový hormón

Kortizol je hormón, ktorý produkujú nadobličky ako súčasť stresovej odpovede organizmu. Jeho úlohou je zabezpečiť energiu v záťažových situáciách. Podľa štúdie publikovanej v časopise Psychoneuroendocrinology¹ chronicky zvýšené hladiny kortizolu ovplyvňujú metabolizmus glukózy a tukov a môžu meniť spôsob, akým telo ukladá energiu. Inými slovami, kortizol nie je „zlý hormón“. Je nevyhnutný pre prežitie, problém nastáva až pri jeho dlhodobo zvýšenej hladine⁴.

Prečo sa tuk ukladá práve v oblasti brucha

Ukladanie tuku nie je náhodné. Organizmus reaguje na hormóny, energetický príjem a nervové signály. Viscerálny tuk, teda tuk v oblasti brucha, je metabolicky aktívnejší než podkožný tuk. Telo ho využíva ako rýchlu zásobáreň energie. Štúdia publikovaná v Obesity Reviews² uvádza, že chronický stres je spojený so zvýšeným ukladaním viscerálneho tuku, najmä v kombinácii s vysokým príjmom energie a nízkou fyzickou aktivitou. To znamená, že nejde o jeden parameter, ale o kombináciu viacerých faktorov.

Ako stres ovplyvňuje telo

Dlhodobý stres neovplyvňuje iba psychiku, ale aj správanie, spánok a stravovanie. Kortizol môže zvyšovať chuť na energeticky bohaté potraviny. Navyše podľa výskumu publikovaného v Appetite³ stres ovplyvňuje aj tzv. emocionálne jedenie, kde jedlo slúži ako nástroj regulácie napätia. Chronický stres môže narušiť spánok, čo ďalej ovplyvňuje hormóny hladu a sýtosti, ako sú leptín a ghrelín⁵. Vzniká tak prostredie, kde telo prijíma viac energie, než dokáže spotrebovať, a zároveň ju preferenčne ukladá v oblasti brucha. Vytvára sa tak začarovaný kruh, ktorý ďalej podporuje tento metabolický vzorec.

Dá sa mu predchádzať?

Z pohľadu fyziológie nejde o rýchle riešenie, ale o dlhodobú reguláciu stresu a energetickej rovnováhy. Základom je stabilný spánok, pravidelný pohyb a kvalitná strava. Rovnako dôležité je znižovanie chronického stresu, pretože práve ten udržuje hormonálnu aktivitu kortizolu zvýšenú dlhodobo⁶. Nejde o to kortizol „vypnúť“, ale o to, aby sa jeho hladina vracala do fyziologického rytmu. „Kortizolové brucho“ nie je presná medicínska diagnóza, ale zjednodušený opis reálneho biologického javu. Tuk v oblasti brucha nevzniká kvôli jednému hormónu, ale ako výsledok dlhodobej interakcie medzi stresom, stravou, spánkom a metabolizmom. Aj v tomto prípade je dôležité nepozerať sa na telo izolovane, ale ako na systém, ktorý reaguje na prostredie ako celok⁷.

Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy

1. Chrousos, G. P. (2009). Stress and disorders of the stress system. Psychoneuroendocrinology, 34(5), 651–666.
2. Shuster, A., Patlas, M., Pinthus, J. H., & Mourtzakis, M. (2012). The clinical importance of visceral adiposity. Obesity Reviews, 13(12), 1153–1171.
3. Torres, S. J., & Nowson, C. A. (2007). Relationship between stress, eating behavior, and obesity. Appetite, 49(3), 604–614.
4. McEwen, B. S. (2007). Physiology and neurobiology of stress and adaptation. Physiological Reviews, 87(3), 873–904.
5. Adam, T. C., & Epel, E. S. (2007). Stress, eating and the reward system. Physiology & Behavior, 91(4), 449–458.
6. Sapolsky, R. M. (2004). Why Zebras Don’t Get Ulcers. Henry Holt and Company.
7. Herman, J. P., & Cullinan, W. E. (1997). Neurocircuitry of stress. Trends in Neurosciences, 20(2), 78–84.

Vysvetlivky
Kortizol – stresový hormón produkovaný nadobličkami, ktorý pomáha telu reagovať na záťaž a mobilizovať energiu
Nadobličky – malé endokrinné žľazy nad obličkami, ktoré produkujú hormóny vrátane kortizolu
Glukóza – základný cukor v krvi, hlavný zdroj energie pre mozog a bunky
Viscerálny tuk – tuk uložený v oblasti brucha okolo vnútorných orgánov, metabolicky aktívny tuk
Leptín – hormón sýtosti, ktorý signalizuje mozgu, že telo má dostatok energie
Ghrelín – hormón hladu, ktorý zvyšuje chuť do jedla