
Pojem „kortizolové brucho“ sa v posledných rokoch objavuje na sociálnych sieťach čoraz častejšie. Používa sa na označenie stavu, keď sa tuk ukladá najmä v oblasti brucha a človek má pocit, že za tým stojí stres a hormón kortizol. Myslím si, že z odborného pohľadu je na mieste oddeliť marketingový názov od biologickej reality a vysvetliť samotný mechanizmus, ktorý sa za týmto pojmom skrýva. V nasledujúcej časti sa preto budeme venovať tomu, ako kortizol ovplyvňuje metabolizmus, ukladanie tuku a akú úlohu zohráva dlhodobý stres v tomto procese.
Kortizol je hormón, ktorý produkujú nadobličky ako súčasť stresovej odpovede organizmu. Jeho úlohou je zabezpečiť energiu v záťažových situáciách. Podľa štúdie publikovanej v časopise Psychoneuroendocrinology¹ chronicky zvýšené hladiny kortizolu ovplyvňujú metabolizmus glukózy a tukov a môžu meniť spôsob, akým telo ukladá energiu. Inými slovami, kortizol nie je „zlý hormón“. Je nevyhnutný pre prežitie, problém nastáva až pri jeho dlhodobo zvýšenej hladine⁴.
Ukladanie tuku nie je náhodné. Organizmus reaguje na hormóny, energetický príjem a nervové signály. Viscerálny tuk, teda tuk v oblasti brucha, je metabolicky aktívnejší než podkožný tuk. Telo ho využíva ako rýchlu zásobáreň energie. Štúdia publikovaná v Obesity Reviews² uvádza, že chronický stres je spojený so zvýšeným ukladaním viscerálneho tuku, najmä v kombinácii s vysokým príjmom energie a nízkou fyzickou aktivitou. To znamená, že nejde o jeden parameter, ale o kombináciu viacerých faktorov.
Dlhodobý stres neovplyvňuje iba psychiku, ale aj správanie, spánok a stravovanie. Kortizol môže zvyšovať chuť na energeticky bohaté potraviny. Navyše podľa výskumu publikovaného v Appetite³ stres ovplyvňuje aj tzv. emocionálne jedenie, kde jedlo slúži ako nástroj regulácie napätia. Chronický stres môže narušiť spánok, čo ďalej ovplyvňuje hormóny hladu a sýtosti, ako sú leptín a ghrelín⁵. Vzniká tak prostredie, kde telo prijíma viac energie, než dokáže spotrebovať, a zároveň ju preferenčne ukladá v oblasti brucha. Vytvára sa tak začarovaný kruh, ktorý ďalej podporuje tento metabolický vzorec.
Z pohľadu fyziológie nejde o rýchle riešenie, ale o dlhodobú reguláciu stresu a energetickej rovnováhy. Základom je stabilný spánok, pravidelný pohyb a kvalitná strava. Rovnako dôležité je znižovanie chronického stresu, pretože práve ten udržuje hormonálnu aktivitu kortizolu zvýšenú dlhodobo⁶. Nejde o to kortizol „vypnúť“, ale o to, aby sa jeho hladina vracala do fyziologického rytmu. „Kortizolové brucho“ nie je presná medicínska diagnóza, ale zjednodušený opis reálneho biologického javu. Tuk v oblasti brucha nevzniká kvôli jednému hormónu, ale ako výsledok dlhodobej interakcie medzi stresom, stravou, spánkom a metabolizmom. Aj v tomto prípade je dôležité nepozerať sa na telo izolovane, ale ako na systém, ktorý reaguje na prostredie ako celok⁷.
Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy
Vysvetlivky
Kortizol – stresový hormón produkovaný nadobličkami, ktorý pomáha telu reagovať na záťaž a mobilizovať energiu
Nadobličky – malé endokrinné žľazy nad obličkami, ktoré produkujú hormóny vrátane kortizolu
Glukóza – základný cukor v krvi, hlavný zdroj energie pre mozog a bunky
Viscerálny tuk – tuk uložený v oblasti brucha okolo vnútorných orgánov, metabolicky aktívny tuk
Leptín – hormón sýtosti, ktorý signalizuje mozgu, že telo má dostatok energie
Ghrelín – hormón hladu, ktorý zvyšuje chuť do jedla




