Podľa publikácií v Journal of Clinical Sleep Medicine¹ sa melatonín radí medzi najčastejšie používané doplnky výživy na podporu spánku. Konštatujem však, že jeho popularita často predbieha pochopenie jeho biologickej úlohy a limitov. V praxi sa s ním stretávame ako s „rýchlym riešením“, no domnievam sa, že jeho účinky na organizmus najmä na nervový systém a cirkadiánnu reguláciu sú komplexnejšie a vyžadujú si kritickejší pohľad.
V nasledujúcom texte chcem poukázať na to, ako melatonín ovplyvňuje organizmus, v ktorých situáciách má jeho suplementácia opodstatnenie, ale aj kde sa môžu objaviť limity či riziká jeho dlhodobého užívania.
Melatonín je hormón produkovaný epifýzou, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v regulácii spánku. Jeho základnou funkciou je signalizovať telu nástup noci a synchronizovať cirkadiánny rytmus. Prirodzená hladina melatonínu stúpa vo večerných hodinách a klesá ráno, čím vytvára biologický rámec pre cyklus spánku a bdenia. Jeho produkcia je výrazne ovplyvnená svetlom. Tma jeho tvorbu stimuluje, zatiaľ čo svetlo, najmä modré svetlo z obrazoviek a LED zdrojov ju potláča. Usudzujem, že práve moderné svetelné prostredie patrí medzi hlavné faktory narušenia prirodzeného spánkového rytmu.
Melatonín nepôsobí iba ako „spánkový hormón“, ale aj ako modulátor nervového systému. Podľa štúdií publikovaných v Sleep Medicine Reviews² sa podieľa na regulácii neurónovej aktivity, stresovej odpovede a neuroendokrinných procesov.
Jeho účinok spočíva najmä v tom, že pomáha organizmu prepnúť do režimu regenerácie. Ovplyvňuje uvoľňovanie neurotransmiterov a podporuje procesy vedúce k upokojeniu centrálneho nervového systému. Zároveň však konštatujem, že tento zásah do regulačných mechanizmov nie je zanedbateľný, najmä pri externom podávaní vo forme doplnkov.
V odbornej literatúre sa čoraz častejšie diskutujú aj potenciálne riziká. Podľa analýz publikovaných v Hypertension Research³ môže mať melatonín v určitých kontextoch vplyv na kardiovaskulárny systém, najmä prostredníctvom regulácie krvného tlaku a cievneho tonusu.
Zároveň sa v niektorých štúdiách objavujú úvahy, že dlhodobé užívanie melatonínu môže viesť k potlačeniu jeho prirodzenej produkcie.
Usudzujem preto, že exogénny melatonín môže pri nevhodnom používaní narušiť prirodzenú hormonálnu rovnováhu a spánkový rytmus. Práve z tohto dôvodu nie je melatonín univerzálnym riešením pre všetky typy porúch spánku.
Napriek uvedeným limitom existujú situácie, kde má melatonín jasné využitie. Podľa odporúčaní publikovaných v Sleep⁴ je jeho podávanie opodstatnené najmä pri stavoch, kde dochádza k narušeniu cirkadiánneho rytmu. Typickým príkladom je jet lag, teda zmena časových pásiem, kde melatonín pomáha rýchlejšie prispôsobiť biologické hodiny novému režimu. Rovnako je vhodný pri nočných smenách alebo nepravidelnom spánkovom režime, kde dochádza k posunu spánkovej fázy. Svoje miesto má aj pri niektorých poruchách cirkadiánneho rytmu, kde pomáha zosúladiť vnútorné biologické procesy. Hodnotím, že práve v týchto prípadoch má jeho použitie najväčší zmysel, keďže rieši príčinu, nie len symptóm.
Na základe dostupných poznatkov konštatujem, že melatonín je významným regulátorom spánku a nervového systému, ktorého účinok presahuje jednoduché navodenie spánku. Zároveň však usudzujem, že jeho popularita vedie k jeho nadužívaniu v situáciách, kde nie je nevyhnutný. Dlhodobé a necielené užívanie môže narušiť prirodzené regulačné mechanizmy organizmu a potenciálne ovplyvniť aj ďalšie systémy, vrátane kardiovaskulárneho. Domnievam sa preto, že melatonín by nemal byť vnímaný ako univerzálne riešenie, ale ako špecifický nástroj pre konkrétne situácie, najmä tam, kde dochádza k narušeniu cirkadiánneho rytmu. Jeho efektivita tak závisí nielen od dávky, ale najmä od správneho načasovania a indikácie.
Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy
Vysvetlivky
Cirkadiánny rytmus – vnútorné biologické hodiny organizmu, ktoré riadia cyklus spánku a bdenia počas 24 hodín.
Epifýza – malá žľaza v mozgu (šišinka), ktorá produkuje hormón melatonín.
Neuroendokrinné procesy – prepojenie nervového a hormonálneho systému, ktoré riadi reakcie organizmu.
Neurotransmitery – chemické látky, ktoré prenášajú signály medzi nervovými bunkami.
Jet lag – stav narušenia spánku po rýchlej zmene časových pásiem.
