
Keď hovoríme o ochrane buniek pred oxidačnou záťažou, často sa sústreďujeme na antioxidanty prijímané zvonka. Ľudský organizmus však disponuje vlastným, veľmi sofistikovaným systémom ochrany. Jednou z jeho kľúčových molekúl je glutatión – prirodzene sa vyskytujúci vnútrobunkový antioxidant, ktorý si naše telo dokáže samo vytvárať. A práve tu sa začína zaujímavý biologický príbeh. Glutatión, NAC a sulforafan totiž nepredstavujú tri verzie toho istého antioxidantu. Každý z nich vstupuje do bunkovej ochrany iným spôsobom.
Glutatión je tripeptid tvorený tromi aminokyselinami – glutamátom, cysteínom a glycínom. V bunkách sa podieľa na udržiavaní redoxnej rovnováhy a spolupracuje s enzýmovými systémami, ktoré pomáhajú zvládať reaktívne formy kyslíka.
Dôležité pritom je, že glutatión nie je látka, ktorú musí organizmus získavať iba zvonka. Dokáže si ho syntetizovať sám. Na túto syntézu však potrebuje vhodné stavebné látky a jednou z najdôležitejších je cysteín. Jeho dostupnosť preto môže ovplyvňovať schopnosť organizmu vytvárať vlastný glutatión.

N-acetylcysteín, známy ako NAC, je derivát aminokyseliny cysteínu. Práve schopnosť poskytovať organizmu cysteín je jedným z dôvodov, prečo je NAC taký zaujímavý z pohľadu glutatiónového systému.
Zjednodušene povedané: NAC nie je glutatión. Poskytuje však organizmu prekurzor, ktorý môže využiť pri jeho vlastnej syntéze.
To je podstatný rozdiel oproti jednoduchému konceptu „dodáme antioxidant“. V tomto prípade pracujeme aj s prirodzenou schopnosťou organizmu vytvárať si vlastné ochranné molekuly.
Sulforafan vstupuje do tohto príbehu úplne iným mechanizmom. Ide o bioaktívnu látku zo skupiny izotiokyanátov, prirodzene spojenú najmä s brokolicou a ďalšími kapustovitými rastlinami.
Sulforafan patrí medzi intenzívne skúmané aktivátory signalizačnej dráhy KEAP1–NRF2. Nrf2 je významný regulátor expresie množstva génov zapojených do antioxidačnej a cytoprotektívnej odpovede organizmu. Po jeho aktivácii môže bunka zvýšiť expresiu viacerých vlastných ochranných enzýmov.
A práve toto považujem na sulforafane za mimoriadne zaujímavé: nejde iba o dodanie ďalšej antioxidačnej molekuly. Ide o ovplyvnenie regulačného mechanizmu vlastnej bunkovej odpovede.
Keď sa na ne pozrieme spoločne, vzniká veľmi zaujímavá biologická logika. Sulforafan pôsobí na regulačné mechanizmy bunkovej ochrany, NAC poskytuje cysteín využiteľný pri endogénnej syntéze glutatiónu a samotný glutatión je súčasťou vnútrobunkového antioxidačného systému.
Nie sú to teda tri rovnaké látky nahromadené v jednej formulácii. Každá vstupuje do systému na inom mieste.
Práve na tomto princípe je postavený aj nový GLUTATHION + Sulforafan EXTRA. Formula spája BroccoRaphanin® s myrozinázou, NAC a S-acetyl-glutatión a dopĺňa ich o vitamín C, vitamín B2 a selén.
Význam posledných troch látok nie je iba technologický. Vitamín C, riboflavín a selén prispievajú k ochrane buniek pred oxidačným stresom; riboflavín zároveň prispieva k normálnemu energetickému metabolizmu.

Oxidačný stres je prirodzenou súčasťou ľudskej biológie a reaktívne formy kyslíka samy osebe nie sú iba „nepriateľom“. Majú aj dôležité fyziologické a signalizačné funkcie. Rozhodujúca je rovnováha medzi ich tvorbou a schopnosťou organizmu udržiavať redoxnú homeostázu.
Preto sa mi na tomto prístupe páči najmä to, že nestojí na zjednodušenej predstave „čím viac antioxidantov, tým lepšie“. Spája rozdielne biologické princípy – regulačnú aktiváciu, podporu endogénnej syntézy a samotný glutatiónový systém.
To je podľa mňa modernejší spôsob, ako premýšľať o podpore prirodzenej bunkovej ochrany.
Sulforafan – bunková aktivácia. NAC – podpora endogénnej syntézy. Glutatión – vnútrobunková antioxidačná ochrana.
Nie jedna „zázračná“ molekula, ale systém postavený na tom, ako prirodzená bunková ochrana v organizme skutočne funguje.
MUDr. Renáta Lenártová, PhD., MSc, lekárka a klinická biochemička




