
Keď som pred viac ako tridsiatimi rokmi začínala pracovať v oblasti klinickej biochémie, autizmus bol vnímaný predovšetkým ako neurovývinová porucha s dominantným genetickým pozadím. Dnes vieme, že realita je podstatne komplexnejšia. Moderný výskum stále viac ukazuje, že za klinickými prejavmi porúch autistického spektra sa skrývajú aj biologické procesy, ktoré môžu významne ovplyvňovať fungovanie mozgu, spracovanie podnetov, stresovú odpoveď či schopnosť adaptácie nervového systému.
Práve preto sa v posledných rokoch dostávajú do centra pozornosti látky, ktoré dokážu podporovať bunkový metabolizmus, chrániť nervové bunky pred poškodením a ovplyvňovať procesy spojené s oxidačným stresom a neuroinflamáciou. Medzi najzaujímavejšie patria karnozín a astaxantín.
Výskum autizmu sa totiž postupne posúva od otázky „čo autizmus spôsobuje“ k otázke „aké biologické procesy môžeme podporiť, aby mozog fungoval efektívnejšie“. V tomto smere sa objavuje čoraz viac dôkazov o tom, že u časti pacientov s poruchami autistického spektra nachádzame zvýšený oxidačný stres, poruchy mitochondriálnej funkcie, zníženú antioxidačnú kapacitu organizmu a známky chronického neurozápalu.
Pre klinického biochemika sú to mimoriadne zaujímavé zistenia. Mozog patrí medzi energeticky najnáročnejšie orgány ľudského tela. Hoci tvorí len približne dve percentá telesnej hmotnosti, spotrebúva viac ako pätinu celkovej energie organizmu. Každé narušenie produkcie bunkovej energie alebo zvýšenie oxidačného poškodenia preto môže mať významný dopad na fungovanie neurónov.

Karnozín je prirodzene sa vyskytujúci dipeptid zložený z beta-alanínu a histidínu. Vysoké koncentrácie nachádzame v nervovom tkanive, svaloch aj mozgu. Dlhé roky bol skúmaný najmä v súvislosti so športovou výkonnosťou a starnutím, no dnes sa čoraz viac pozornosti venuje jeho neuroprotektívnym vlastnostiam.
Z biochemického pohľadu je fascinujúce, že karnozín dokáže súčasne zasahovať do viacerých procesov, ktoré sú relevantné aj pri ASD. Pôsobí ako antioxidant, pomáha neutralizovať reaktívne formy kyslíka, chráni bunkové štruktúry pred poškodením a zároveň vykazuje schopnosť viazať toxické produkty glykácie. Okrem toho sa ukazuje, že môže podporovať mitochondriálnu funkciu a ovplyvňovať neurotransmiterové systémy, ktoré zohrávajú úlohu pri komunikácii medzi neurónmi.
Práve preto vzbudila veľkú pozornosť už prvá randomizovaná placebom kontrolovaná štúdia publikovaná tímom Michaela Cheza. U detí s autizmom boli po podávaní karnozínu pozorované zlepšenia v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a celkového behaviorálneho hodnotenia. Hoci išlo o relatívne malú štúdiu, odštartovala dve desaťročia intenzívneho výskumu.
Z dnešného pohľadu je zaujímavé, že väčšina novších prehľadových prác už nehodnotí karnozín len ako jednoduchý antioxidant. Vedci ho čoraz častejšie opisujú ako molekulu schopnú ovplyvňovať bunkovú energetiku, neuroplasticitu a odolnosť nervového systému voči stresu. Práve tieto mechanizmy môžu byť pre časť pacientov s ASD mimoriadne dôležité.
Astaxantín patrí medzi najúčinnejšie prírodné antioxidanty, ktoré boli doteraz identifikované. Ide o karotenoid získavaný najmä z mikrorias Haematococcus pluvialis. Na rozdiel od mnohých iných antioxidantov dokáže prenikať cez hematoencefalickú bariéru a pôsobiť priamo v nervovom tkanive.
V posledných rokoch sa objavilo veľké množstvo štúdií skúmajúcich jeho účinky na mozog. Výsledky naznačujú schopnosť redukovať neuroinflamáciu, stabilizovať bunkové membrány, podporovať mitochondrie a chrániť neuróny pred oxidačným poškodením.
Práve neuroinflamácia patrí medzi najdiskutovanejšie oblasti súčasného výskumu autizmu. Viaceré práce ukazujú, že u časti pacientov môže dochádzať k dlhodobej aktivácii mikroglie – imunitných buniek mozgu. Tento stav môže následne ovplyvňovať nervovú komunikáciu, spracovanie podnetov aj reguláciu správania.
Z pohľadu klinickej biochémie je preto mimoriadne zaujímavé sledovať, ako sa karnozín a astaxantín navzájom dopĺňajú. Kým karnozín podporuje ochranu neurónov, energetický metabolizmus a neuroplasticitu, astaxantín poskytuje silnú ochranu pred oxidačným stresom a zápalovými procesmi. Obe látky tak zasahujú presne do mechanizmov, ktoré sú dnes považované za významnú súčasť biologického pozadia ASD.
Samozrejme, je potrebné zdôrazniť, že nejde o liečbu autizmu. Žiadna seriózna vedecká práca dnes netvrdí, že by karnozín alebo astaxantín dokázali autizmus „vyliečiť“. To však neznamená, že ich význam je zanedbateľný. Moderná medicína čoraz viac smeruje k podpore biologických procesov, ktoré môžu ovplyvňovať kvalitu života, neurologickú odolnosť a schopnosť organizmu zvládať stresové podnety.

A práve v tomto kontexte vidím najväčší potenciál karnozínu a astaxantínu. Predstavujú príklad nutraceutík, ktoré majú za sebou biologicky veľmi presvedčivý mechanizmus účinku a zároveň rastúci počet vedeckých publikácií. Čím viac sa dozvedáme o úlohe mitochondrií, oxidačného stresu a neuroinflamácie pri autizme, tým viac sa tieto látky dostávajú do centra záujmu výskumníkov po celom svete.
Je veľmi pravdepodobné, že najbližšie roky prinesú nové klinické štúdie, ktoré nám umožnia lepšie pochopiť, u ktorých pacientov a v akých situáciách môže byť podpora bunkovej energetiky a antioxidačnej ochrany najprínosnejšia. Z pohľadu súčasnej vedy však už dnes možno povedať, že karnozín a astaxantín patria medzi najperspektívnejšie prírodné látky skúmané v oblasti neurovývinových porúch.
MUDR. R. Lenártová, PhD. lekárka, klinická biochemička
Autorka: MUDr. …, klinická biochémia a laboratórna medicína




