V ambulancii často počúvam vetu: „Veď mňa nič nebolí.“ V kontexte dnešnej medicíny to však, žiaľ, neznamená, že je človek zdravý. Mnohé z najvážnejších diagnóz sú roky takmer bezpríznakové – nebolia, nepália, nebránia chodiť do práce. Až kým prvým „príznakom“ nie je infarkt, mozgová príhoda, náhla zlyhávajúca oblička či zlomenina pri minimálnom úraze.
Chronické neinfekčné ochorenia (srdcovo-cievne choroby, cukrovka, rakovina, chronické pľúcne choroby a pod.) spôsobujú približne dve tretiny všetkých úmrtí na svete. Typický pacient roky žije s vysokým tlakom, prediabetes, stukovatenou pečeňou alebo začínajúcim ochorením obličiek – subjektívne relatívne v poriadku. Podobne ticho prebieha aj autoimunitný zápal štítnej žľazy alebo skoré štádium osteoporózy.
Z pohľadu biochemika vidíme, že spoločným menovateľom týchto „tichých“ diagnóz je chronický nízkostupňový zápal a oxidačný stres. V krvi nachádzame vyššie hladiny zápalových cytokínov, reaktívnych foriem kyslíka, produkty glykačného a karbonylového stresu. Súvisia s nadváhou, sedavým štýlom života, fajčením, vysoko spracovanou stravou a dlhodobým stresom. Orgán nebolí, ale na úrovni buniek sa roky dejú zmeny, ktoré pripravujú pôdu pre klinickú „katastrofu“.
Základom prevencie ostáva nefajčenie, normálna hmotnosť, pohyb, strava bohatá na zeleninu a vlákninu, kvalitný spánok a zvládanie stresu. Popri tom však pribúdajú dôkazy, že niektoré špeciálne nutraceutiká vedia cieleným spôsobom zasiahnuť práve tieto tiché mechanizmy – Nrf2 antioxidačný systém, glykačný stres, NAD⁺ metabolizmus, mikrobióm či mikrocirkuláciu. Nejde o „zázračné tabletky“, ale o nástroje, ktoré pri rozumnom použití dopĺňajú klasickú liečbu a životný štýl.
Jednou z najlepšie preskúmaných molekúl v tejto oblasti je sulforafán z brokolicových klíčkov. Aktivuje Nrf2 a zvyšuje expresiu antioxidačných a detoxikačných enzýmov. Klinické štúdie ukázali, že sulforafán môže zlepšiť parametre metabolického syndrómu, znížiť zápalové markery a priaznivo pôsobiť na glykemickú kontrolu a stukovatenú pečeň. Je typickým príkladom látky, ktorá cieli na „pozadie“ – nízky zápal a oxidačný stres – skôr než na jeden konkrétny laboratórny parameter.
L-karnozín je ďalšou látkou s potenciálom pri tichých diagnózach. Má antiglykačný a antioxidačný účinok, viaže reaktívne karbonylové zlúčeniny a bráni vzniku pokročilých glykačných produktov poškodzujúcich cievy a obličky. Prvé klinické práce naznačujú, že u ľudí s prediabetes a skorým diabetom 2. typu môže doplnenie karnozínu zlepšiť vybrané parametre glykemickej kontroly a metabolizmu bez výrazných nežiaducich účinkov. Nie je to „tabletka na cukrovku“, ale skôr brzda glykačného a oxidačného stresu v období, kedy sa komplikácie ešte len pripravujú.
V súvislosti so starnutím ciev sa čoraz viac diskutuje úloha NAD⁺. S vekom a pri chronickom zápale sa jeho hladiny znižujú, čo oslabuje mitochondrie, opravu DNA a cievnu elasticitu. Klinické štúdie s prekurzormi NAD⁺ (napr. nikotínamid ribozid) ukázali, že suplementácia zvyšuje NAD⁺ metabolity a môže zlepšiť arteriálnu tuhosť a niektoré kardiometabolické ukazovatele u stredne starých a starších dospelých. Stále ide o rozvíjajúcu sa oblasť, ale práve pri „tichom“ cievnom starnutí je z biochemického hľadiska veľmi logická.
Dôležitým „dirigentom“ systémového zápalu je črevný mikrobióm. Dysbióza sa spája s obezitou, metabolickým syndrómom, NAFLD, inzulínovou rezistenciou, ale aj s depresívnou symptomatikou a niektorými autoimunitnými ochoreniami. Cielené probiotiká a prebiotiká v štúdiách dokázali mierne znížiť zápalové markery, zlepšiť glykemickú kontrolu či lipidový profil – opäť nie dramaticky, ale v súlade s koncepciou „ladím pozadie, na ktorom vznikajú diagnózy, ktoré nebolia“.
K ďalším zaujímavým nutraceutikám patrí astaxantín ako silný antioxidant s protizápalovým účinkom a benefitom pre mikrocirkuláciu a oči, koenzým Q10 ako podpora mitochondrií a srdca, či polyfenoly (resveratrol, antokyány, extrakty z hroznových jadierok), ktoré zlepšujú endoteliálnu funkciu a antioxidačnú kapacitu. Klinické práce s Q10 napríklad ukázali zníženie kardiovaskulárnej mortality u pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním pri dlhodobom užívaní.
Pre bežného človeka z toho plynie jednoduché, aj keď nie vždy pohodlné posolstvo. To, že „nič nebolí“, neznamená, že prebieha nulové poškodenie. Raz ročne má zmysel skontrolovať tlak, glykémiu, lipidy, pečeňové a obličkové parametre, aspoň základný zápalový marker (CRP) a nad 50 rokov aj niektoré špecifické rizikové faktory podľa odporúčania lekára. Na tomto podklade potom stojí zdravý životný štýl – a až na ňom má svoje miesto rozumná, cielená suplementácia látkami, o ktorých vieme, že skutočne zasahujú do mechanizmov chronického zápalu, oxidačného a glykačného stresu, nie len do marketingu.
Najhoršie diagnózy naozaj často nebolia. Preto by sme nemali čakať na bolesť, ale čítať tiché signály – z laboratórnych výsledkov, tlakomera, zrkadla aj každodennej únavy – a uvažovať o prevencii skôr, než sa ozve prvá veľká komplikácia.
MUDr. Renáta Lenártová, PhD – lekárka a klinická biochemička
Vybrané štúdie a prehľady:
