Para orechy patria medzi potraviny, ktoré na prvý pohľad pôsobia úplne bežne. V skutočnosti však ide o jeden z najkoncentrovanejších prírodných zdrojov selénu. A práve tu vzniká zaujímavý paradox. Rovnaká potravina môže byť v malom množstve mimoriadne prospešná, ale pri nadmernej konzumácii potenciálne problematická.
Selén je esenciálny stopový prvok, čo znamená, že ho telo potrebuje, ale nedokáže si ho samo vytvoriť. Je súčasťou viacerých enzýmov, najmä tzv. selenoproteínov, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v ochrane buniek pred oxidačným poškodením. Jednou z najdôležitejších funkcií selénu je podpora antioxidačného systému, konkrétne enzýmu glutatión peroxidázy. Tento systém pomáha neutralizovať reaktívne formy kyslíka, ktoré vznikajú pri metabolizme a strese. Selén sa zároveň podieľa na správnej funkcii štítnej žľazy, pretože ovplyvňuje premenu hormónov T4 na aktívnu formu T3. Výskumy publikované v časopise The American Journal of Clinical Nutrition ukazujú, že nedostatočný príjem selénu môže súvisieť so zhoršenou imunitnou odpoveďou a vyššou náchylnosťou na oxidačný stres¹. Ďalšie práce poukazujú aj na jeho význam v regulácii zápalových procesov a imunity².
Para orechy (alebo brazílske orechy) sú unikátne tým, že obsah selénu v nich nie je len „vyšší“, ale extrémne variabilný. Závisí od pôdy, v ktorej strom rastie, ale jeden jediný orech môže obsahovať od desiatok až po stovky mikrogramov selénu. To znamená, že už malé množstvo dokáže pokryť dennú potrebu. A práve tu vzniká najčastejšia chyba a predstava, že „viac je lepšie“. Novšie nutričné analýzy zároveň upozorňujú na výraznú variabilitu obsahu selénu medzi jednotlivými plodmi³.
Odporúčaná denná dávka selénu pre dospelého človeka sa pohybuje približne okolo 55 mikrogramov. Horná tolerovateľná hranica je približne 300–400 mikrogramov denne. Pri para orechoch však stačia 1–2 kusy denne na to, aby sa táto hranica už výrazne približovala, v niektorých prípadoch aj prekročila. Dlhodobý nadbytok selénu môže viesť k stavu nazývanému selenóza. Klinické prehľady opisujú tento stav ako dôsledok chronickej expozície nadbytku selénu⁴.
Selenóza je stav chronickej toxicity selénu. Prejavuje sa pomerne typicky. Môže ísť o vypadávanie vlasov, lámavosť nechtov, kovovú chuť v ústach, únavu alebo tráviace ťažkosti. V závažnejších prípadoch môže ovplyvniť aj nervový systém. Z biologického hľadiska ide o narušenie rovnováhy medzi antioxidačnou ochranou a oxidačnými procesmi, keď sa z prospešného stopového prvku stáva prooxidatívny faktor.
Z pohľadu výživy je pri para orechoch menej často viac. V praxi sa za bezpečné a zároveň funkčné množstvo považuje približne 1–2 orechy denne, nie hrste. Dôležité je tiež neužívať ich dlhodobo vo vysokých dávkach, ale skôr ako doplnok pestrej stravy. Selén sa dá získať aj z iných zdrojov, napríklad z rýb, vajec či celozrnných obilnín, kde je jeho obsah stabilnejší.
Para orechy sú ukážkovým príkladom toho, že prírodná potravina môže byť zároveň výživovo bohatá aj potenciálne riziková, ak sa konzumuje bez kontextu. Selén je pre telo nevyhnutný. Podporuje imunitu, štítnu žľazu aj antioxidačné mechanizmy. Zároveň však patrí medzi mikroživiny, kde je hranica medzi optimálnym a nadmerným príjmom pomerne úzka.
Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy
Vysvetlivky
Selenoproteíny – proteíny obsahujúce selén, chránia bunky pred poškodením.
Glutatión peroxidáza – enzým neutralizujúci oxidačný stres.
Oxidačný stres – nerovnováha medzi voľnými radikálmi a ochranou buniek.
Selenóza – toxický stav z nadbytku selénu v tele.
