Pojem „hangry“: keď hlad mení správanie

Existuje moment, ktorý pozná väčšina ľudí. Odpovede sú kratšie, trpezlivosť nižšia a aj bežné situácie začínajú pôsobiť otravne. A potom si uvedomíme, že sme jednoducho hladný. Tento stav sa dnes často označuje slovom „hangry“, teda kombináciou hladu a podráždenosti.
Myslím si, že tento jav je zaujímavý práve tým, že ukazuje, ako rýchlo dokáže fyziologický stav ovplyvniť emócie a správanie bez toho, aby sme si to okamžite uvedomili.

Hlad nie je len pocit v žalúdku

Hlad je komplexná hormonálna a nervová odpoveď, ktorá signalizuje, že telo potrebuje energiu. Podľa štúdie publikovanej v časopise Cell Metabolism¹ hlad ovplyvňuje aktivitu mozgových centier, ktoré regulujú emócie a rozhodovanie. Zmeny v hladine glukózy a hormónov ako ghrelín a leptín môžu ovplyvniť aj to, ako reagujeme na stres a sociálne podnety. Inými slovami, hlad neovplyvňuje len telo, ale aj spôsob, akým vnímame svet okolo seba.

Prečo sa mení nálada

Mozog je energeticky veľmi náročný orgán. Aj malé zníženie dostupnej energie sa môže prejaviť na jeho fungovaní. Podľa prehľadovej štúdie publikovanej v Neuroscience & Biobehavioral Reviews² nízka dostupnosť glukózy ovplyvňuje schopnosť mozgu regulovať impulzy a emócie. To sa môže prejaviť zvýšenou podráždenosťou, nižšou toleranciou stresu alebo rýchlejšími emocionálnymi reakciami. Tento stav nie je „zmena osobnosti“, ale dočasná zmena neurochemického prostredia v mozgu.

Hangry ako biologický signál

Pojem „hangry“ opisuje situáciu, keď hlad začína ovplyvňovať správanie a medziľudskú komunikáciu. Nejde o moderný výmysel, ale o jednoduchý prejav toho, ako úzko súvisí energetický stav tela s mozgovou reguláciou emócií. Zjednodušene povedané, mozog v stave hladu funguje viac „reaktívne“ než „racionálne“³. Zaujímavé je, že hangry sa neprejavuje rovnako u každého. Rozdiely robí napríklad pravidelnosť stravovania, zloženie jedál, spánok aj celková úroveň stresu. Ak je organizmus dlhodobo vystavený výkyvom energie, mozog si na tento stav môže „zvyknúť“ a reagovať citlivejšie. Preto sa podráždenosť môže objaviť aj pri relatívne miernom hlade. Konštatujem, že nejde o slabú vôľu ani povahovú črtu, ale o biologickú odpoveď na energetický deficit.

Záver

„Hangry“ nie je len vtipné slovo pre zlú náladu. Je to jednoduchý príklad toho, ako úzko je prepojená energia tela a emocionálne prežívanie. Keď klesne dostupná energia, mozog sa prepne do režimu, kde je priorita prežitie, nie komfort.

Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy

1. Goldstone, A. P., Prechtl de Hernandez, C. G., Beaver, J. D., Muhammed, K., Croese, C., Bell, G., Durighel, G., Hughes, E., Waldman, A. D., Frost, G., & Bell, J. D. (2014). Fasting biases brain reward systems towards high-calorie foods. Cell Metabolism, 19(3), 409–421.
2. Gailliot, M. T., & Baumeister, R. F. (2016). The physiology of willpower: Linking blood glucose to self-control. Neuroscience & Biobehavioral Reviews, 67, 1–15.
3. Bushman, B. J., DeWall, C. N., Pond, R. S., & Hanus, M. D. (2014). Low glucose relates to greater aggression in married couples. Proceedings of the National Academy of Sciences, 111(17), 6254–6257.

Vysvetlivky
Glukóza – základný cukor v krvi, ktorý slúži ako hlavný zdroj energie pre bunky a mozog
Ghrelín – hormón hladu, ktorý signalizuje mozgu potrebu prijímať jedlo
Leptín – hormón produkovaný tukovým tkanivom, ktorý pomáha regulovať pocit sýtosti
Neurochemické prostredie – chemické procesy a látky v mozgu, ktoré ovplyvňujú náladu, správanie a reakcie