Mnohí ľudia poznajú situáciu, keď ich niečo nové okamžite nadchne. Objavia zaujímavú knihu, začnú sledovať nový seriál, stiahnu si aplikáciu na učenie cudzieho jazyka alebo sa rozhodnú venovať novému koníčku. Po niekoľkých dňoch či týždňoch však počiatočné nadšenie vyprchá a záujem sa postupne stratí. Niektorí to považujú za prejav lenivosti, nedostatku disciplíny alebo slabej vôle. Psychológia a neuroveda však naznačujú, že za týmto javom môžu stáť prirodzené mechanizmy fungovania ľudského mozgu. Pozrime sa preto bližšie na to, čo sa v našom mozgu deje, keď nás niečo nové zaujme, ale po čase o to stratíme záujem.
Ľudský mozog je do určitej miery nastavený tak, aby si všímal nové a neznáme podnety. Z evolučného hľadiska to dávalo zmysel. Nové prostredie, nové zdroje potravy alebo nové informácie mohli predstavovať príležitosť aj potenciálne riziko. Práve preto bývajú nové aktivity často spojené s pocitom vzrušenia, zvedavosti a motivácie. Neznamená to však, že mozog automaticky vyhodnocuje novú činnosť ako hodnotnú aj z dlhodobého hľadiska. Veľká časť počiatočného nadšenia súvisí práve s jej novosťou.
Pri vysvetľovaní motivácie sa často spomína dopamín. Hoci býva označovaný ako „hormón šťastia“, jeho úloha je oveľa zložitejšia. Dopamín sa významne podieľa na systémoch motivácie, učenia a očakávania odmeny. Výskumy publikované v časopisePhysiological Reviews ukazujú, že jeho aktivita býva často najvyššia nie pri samotnom získaní odmeny, ale pri očakávaní niečoho nového alebo potenciálne hodnotného.¹ To môže vysvetľovať, prečo nás nový seriál, kniha alebo koníček na začiatku silno priťahujú. Keď sa však novinka stane známou súčasťou každodenného života, intenzita tohto efektu postupne klesá.
Moderné technológie vytvorili prostredie, v ktorom máme prakticky neobmedzený prístup k novému obsahu. Na niekoľko kliknutí sú dostupné tisíce videí, seriálov, podcastov, článkov, hier či príspevkov na sociálnych sieťach. Výsledkom môže byť častejšie preskakovanie medzi aktivitami. Keď sa objaví čo i len mierny pocit nudy, mozog vie, že existuje množstvo ďalších alternatív, ktoré môžu priniesť novú stimuláciu. Niektorí výskumníci upozorňujú, že neustála dostupnosť nových podnetov môže znižovať ochotu zotrvať pri aktivitách, ktorých odmena prichádza až po dlhšom čase.²
Začiatok nového koníčka býva často sprevádzaný rýchlym pokrokom. Začiatočník si všíma zlepšenie takmer po každom tréningu alebo cvičení. Po určitom čase však prichádza obdobie, keď sú pokroky pomalšie a menej viditeľné. Práve v tejto fáze mnoho ľudí stráca motiváciu. Nejde pritom nevyhnutne o nedostatok záujmu. Často ide o prirodzený moment, keď sa aktivita presúva z fázy novosti do fázy pravidelného úsilia. Nadšenie už nestačí a začína byť potrebná vytrvalosť.
Nie nevyhnutne. Je normálne, že človek časom zistí, že ho určitá aktivita v skutočnosti nebaví tak, ako si pôvodne myslel. Rovnako je prirodzené meniť záujmy v rôznych obdobiach života.
Problém môže vzniknúť vtedy, keď človek opakovane nedokáže zotrvať pri žiadnej činnosti dostatočne dlho na to, aby zažil hlbšie učenie, rozvoj zručností alebo dlhodobé uspokojenie. V takom prípade môže byť jedným z faktorov nadmerné vyhľadávanie neustále nových podnetov.
Nuda má často negatívnu povesť, no výskumy naznačujú, že nemusí byť vždy škodlivá. Štúdie publikované v časopisePerspectives on Psychological Scienceukazujú, že obdobia nižšej stimulácie môžu podporovať kreativitu, premýšľanie a plánovanie.³ Ak okamžite zapĺňame každú voľnú chvíľu novým obsahom, pripravujeme sa o priestor, v ktorom môže mozog spracovávať informácie a vytvárať nové súvislosti. Z tohto pohľadu nemusí byť riešením hľadať stále nové zdroje zábavy, ale naučiť sa občas zotrvať aj pri aktivitách, ktoré neprinášajú okamžitú odmenu.
To, že nás nový seriál, kniha alebo hobby po čase prestanú fascinovať, ešte neznamená, že sme leniví alebo že máme slabú vôľu. Ľudský mozog prirodzene reaguje na novosť, očakávanie odmeny a zmenu podnetov. Keď sa však nová aktivita stane známou, počiatočné nadšenie postupne ustupuje. Práve preto býva dlhodobá spokojnosť často menej závislá od neustáleho hľadania nových zážitkov a viac od schopnosti venovať sa aktivitám aj vtedy, keď prvotné nadšenie vyprchá. To, čo na začiatku priťahuje našu pozornosť, totiž nie je vždy to isté, čo nám prináša hodnotu v dlhodobom horizonte.
Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy
Vysvetlivky
Dopamín – neurotransmiter podieľajúci sa na procesoch motivácie, učenia, pozornosti a očakávania odmeny
Neurotransmiter – chemická látka, prostredníctvom ktorej si nervové bunky odovzdávajú informácie
Kognitívna stimulácia – mentálna aktivita vyvolaná novými informáciami, zážitkami alebo úlohami, ktoré zamestnávajú pozornosť a myslenie
