Vitamíny skupiny B sú nevyhnutné pre energetický metabolizmus, tvorbu červených krviniek, správnu činnosť nervového systému, ale aj pre psychickú rovnováhu1. Ich deficit sa môže prejaviť nenápadne: únavou, zníženou koncentráciou, podráždenosťou či problémami s trávením. Aj napriek tomu, že ich človek prijíma dosť, môže byť ich množstvo v krvi nízke. V niektorých prípadoch ide však o problém ich vstrebávania a spracovania, nie o samotný príjem. Vstrebávanie B-vitamínov závisí od viacerých faktorov – od stavu tráviaceho traktu až po genetické predispozície. Na to aby boli účinné, musia sa najskôr vstrebať a premeniť na aktívnu formu. Usudzujem, že práve tu vzniká problém – nie u všetkých ľudí tento proces dokáže fungovať.
Pri ochoreniach ako Crohnova choroba, celiakia alebo ulcerózna kolitída býva črevná sliznica poškodená zápalom2. Tento zápal narúša jemné klky, ktoré sú zodpovedné za vstrebávanie živín. Ak sa klky stenčia alebo zaniknú, črevo síce potravu spracuje, ale živiny sa nedostanú do krvného obehu v dostatočnom množstve. To sa týka najmä vitamínu B12, ktorý sa vstrebáva v koncovej časti tenkého čreva (ileu) a potrebuje na to tzv. vnútorný faktor (intrinsic factor) – bielkovinu tvoriacu sa v žalúdku. Ak je črevo poškodené, tento mechanizmus zlyháva. Niektoré výskumy uvádzajú, že až 70 % pacientov s Crohnovou chorobou má znížené hladiny B12, a pritom väčšina z nich prijíma odporúčanú dennú dávku.
Niektorí ľudia môžu prijímať dostatok vitamínov skupiny B, no ich telo ich nedokáže správne využiť3. Tu problém nie je v strave ani v tráviacom trakte, ale v ich genetickej výbave. Každý z nás má drobné rozdiely v génoch – tzv. genetické variácie. Jedna z najznámejších sa týka génu MTHFR, ktorý má na starosti premenu kyseliny listovej (vitamínu B9) na jej aktívnu formu, ktorú bunky vedia priamo použiť3. Telo si pri tejto variácií s bežnou kyselinou listovou nevie dobre poradiť – nedokáže ju dostatočne „aktivovať“. Z dlhodobého hľadiska výsledkom môže byť riziko srdcovocievnych ochorení, únavy, či dokonca porúch sústredenia. Odborníci odhadujú, že až tretina Európanov má túto genetickú variáciu3. To vysvetľuje, prečo sa u niektorých ľudí objavujú príznaky nedostatku B-vitamínov, aj keď ich prijímajú dostatok.
Vitamín B12 (kobalamín) sa v prírode nachádza takmer výlučne v živočíšnych produktoch – v mäse, vajciach, rybách a mliečnych výrobkoch4. Vegetariáni, a najmä vegáni, sú preto vystavení vysokému riziku jeho nedostatku. Konštatujem, že aj keď niektoré rastlinné produkty (napríklad riasy alebo fermentované potraviny) obsahujú analógy B12, väčšina z nich nie je pre ľudské telo využiteľná4. Dlhodobý nedostatok B12 vedie k megaloblastovej anémii, únave, poruchám koncentrácie či dokonca k neurologickým problémom. Usudzujem, že u týchto skupín má zmysel pravidelne dopĺňať aktívnu formu vitamínu B12 – metylkobalamín alebo adenozylkobalamín, ktoré sa vstrebávajú efektívnejšie než bežný kyanokobalamín, majú vysokú biologickú dostupnosť4 a predstavujú spoľahlivú alternatívu pre ľudí, ktorí sa vyhýbajú živočíšnym produktom.
S pribúdajúcim vekom klesá tvorba žalúdočnej kyseliny (HCl) a už spomínaného intrinsic faktora, bez ktorých sa B12 nemôže vstrebať v tenkom čreve3. Podľa údajov National Institutes of Health má až 20 % ľudí nad 60 rokov nedostatok vitamínu B125. Odhadujem, že seniori často netrpia nedostatkom príjmu, ale zníženou schopnosťou vstrebávania. Je zrejmé, že aj pre túto skupinu je vhodné dopĺňať aktívne a ľahko vstrebateľné formy B-vitamínov, ktoré sa vstrebávajú cez sliznicu alebo priamo do krvi. Tieto formy môžu seniorom pomôcť predchádzať zhoršeniu pamäti, zníženiu koncentrácie a neurodegeneratívnym zmenám3, ktoré bývajú spájané s nedostatkom vitamínu B12.“
Podľa rozsiahlej analýzy publikovanej v The Lancet Global Health (2024) má takmer polovica svetovej populácie nedostatok aspoň jedného z B-vitamínov (B6, B9 alebo B12)6.
Nedostatok sa netýka len rozvojových krajín – nízke hladiny B12 sú bežné aj v Európe, kde ich má podľa EFSA Report (2025) približne 36 % dospelej populácie.
Konštatujem, že tieto dáta ukazujú, že problém nie je ojedinelý, ale systémový a často neviditeľný a má priame dôsledky na zdravie, energiu aj psychickú výkonnosť.
Aktívne formy vitamínov B – ako metylkobalamín (B12), pyridoxal-5-fosfát (B6) a 5-MTHF (B9) – predstavujú racionálne a vedecky podložené riešenie, ktoré dokáže obísť poruchy vstrebávania, genetické obmedzenia aj zmeny súvisiace s vekom.
Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy
