Prečo niektorí ľudia stále mrznú?

Poznáte niekoho, kto si aj počas miernych teplôt oblieka ďalšiu vrstvu oblečenia, zatiaľ čo ostatní sa cítia komfortne? Alebo patríte medzi ľudí, ktorým býva neustále zima bez ohľadu na ročné obdobie? Hoci individuálne vnímanie teploty je do určitej miery prirodzené, dlhodobý pocit chladu môže mať aj konkrétne fyziologické príčiny.

Ľudský organizmus sa neustále snaží udržiavať stabilnú vnútornú teplotu. Ak je tento systém z akéhokoľvek dôvodu narušený, môže sa objaviť zvýšená citlivosť na chlad alebo dokonca neobvyklé reakcie organizmu na nízke teploty. V niektorých prípadoch sa hovorí aj o takzvanej alergii na chlad, hoci nejde o klasickú alergiu v pravom slova zmysle.¹

Každý človek vníma chlad trochu inak

Schopnosť tolerovať nízke teploty ovplyvňuje viacero faktorov. Dôležitú úlohu zohráva vek, pohlavie, telesné zloženie, hormonálne nastavenie aj celkový zdravotný stav. Ženy napríklad častejšie udávajú pocit chladu ako muži. Jedným z dôvodov býva nižší podiel svalovej hmoty a odlišná regulácia prekrvenia končatín.² Svaly totiž produkujú teplo, ktoré pomáha udržiavať telesnú teplotu. Rovnako platí, že ľudia s nižším množstvom podkožného tuku strácajú teplo rýchlejšie než osoby s vyššími energetickými zásobami.

Keď telo šetrí energiou

Jednou z častých príčin zvýšenej citlivosti na chlad je nedostatočný energetický príjem. Organizmus pri dlhodobom kalorickom deficite spomaľuje niektoré metabolické procesy, aby šetril energiu. Tento jav sa pozoruje napríklad pri prísnych redukčných diétach, poruchách príjmu potravy alebo pri výraznom úbytku telesnej hmotnosti.³ Telo v takýchto situáciách uprednostňuje zásobovanie životne dôležitých orgánov, zatiaľ čo končatiny zostávajú menej prekrvené. Výsledkom bývajú studené ruky, nohy a celkový pocit zimy aj v prostredí, ktoré ostatní vnímajú ako príjemné.

Úloha štítnej žľazy a chudokrvnosť

Ak človek dlhodobo pociťuje chlad bez zjavnej príčiny, pozornosť odborníkov sa často obracia na štítnu žľazu. Hormóny štítnej žľazy patria medzi hlavných regulátorov metabolizmu. Pri ich nedostatočnej tvorbe sa energetický výdaj organizmu znižuje a produkcia tepla klesá.⁴ Typickými príznakmi môžu byť zvýšená citlivosť na chlad, únava, spomalenosť, suchá pokožka alebo nevysvetliteľné priberanie. Samotný pocit chladu síce diagnózu neurčuje, no môže predstavovať jeden z prvých signálov, že organizmus nefunguje optimálne.

Ďalším častým dôvodom býva nedostatok železa alebo anémia. Železo je nevyhnutné na tvorbu hemoglobínu, ktorý zabezpečuje prenos kyslíka v krvi. Ak sa jeho množstvo zníži, tkanivá dostávajú menej kyslíka a organizmus môže reagovať zvýšenou únavou, slabosťou a pocitom chladu.⁵ Práve preto patrí vyšetrenie hladiny železa medzi základné kroky pri pátraní po príčinách dlhodobej zimomravosti.

Existuje naozaj alergia na chlad?

Pojem „alergia na chlad“ sa používa pomerne často, no medicína pozná tento stav pod názvom chladová urtikária. Ide o zriedkavejšie ochorenie, pri ktorom kontakt s chladným vzduchom, vodou alebo predmetmi vyvoláva uvoľňovanie histamínu. Výsledkom môžu byť svrbiace vyrážky, začervenanie kože, opuchy alebo pálenie.⁷

Prečo niekto mrzne a iný nie?

Odpoveď zvyčajne nespočíva v jedinom faktore. Vnímanie chladu ovplyvňuje kombinácia genetiky, hormonálneho prostredia, telesného zloženia, zdravotného stavu a životného štýlu. Výskumy ukazujú, že medzi jednotlivcami existujú výrazné rozdiely v regulácii prekrvenia kože, produkcii telesného tepla aj metabolickej aktivite.⁸ To vysvetľuje, prečo dvaja ľudia v rovnakom prostredí môžu pociťovať teplotu úplne odlišne.

Záver

Pocit chladu nie je vždy len otázkou počasia alebo osobnej pohodlnosti. Môže súvisieť s energetickým príjmom, hormonálnou reguláciou, krvným obrazom, prekrvením končatín alebo zriedkavejšími stavmi, ako je chladová urtikária.¹^,⁴^,⁷ Ak človek mrzne častejšie než jeho okolie, nemusí to automaticky znamenať ochorenie. Dlhodobé alebo novovzniknuté ťažkosti však môžu predstavovať užitočný signál, že telo si zaslúži bližšiu pozornosť.

Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy

1. Wanderer, A. A., & Bernstein, I. L. (2017). Cold Urticaria. The Journal of Allergy and Clinical Immunology: In Practice, 5(4), 865–871.
2. Gagnon, D., & Kenny, G. P. (2012). Sex Differences in Thermoeffector Responses During Exercise at Fixed Requirements for Heat Loss. Journal of Applied Physiology, 113(5), 746–757.
3. Müller, M. J., Enderle, J., & Bosy-Westphal, A. (2016). Changes in Energy Expenditure with Weight Gain and Weight Loss in Humans. Current Obesity Reports, 5(4), 413–423.
4. Mullur, R., Liu, Y. Y., & Brent, G. A. (2014). Thyroid Hormone Regulation of Metabolism. Physiological Reviews, 94(2), 355–382.
5. Camaschella, C. (2015). Iron-Deficiency Anemia. New England Journal of Medicine, 372(19), 1832–1843.
6. Herrick, A. L. (2012). The Pathogenesis, Diagnosis and Treatment of Raynaud Phenomenon. Nature Reviews Rheumatology, 8(8), 469–479.
7. Möller, A., Henrich, D., & Schnyder, B. (2021). Cold-Induced Urticaria: Challenges in Diagnosis and Management. Allergy, Asthma & Clinical Immunology, 17(1), 1–10.
8. Flouris, A. D., & Schlader, Z. J. (2015). Human Behavioral Thermoregulation During Cold Exposure. Temperature, 2(1), 52–69.

Vysvetlivky)
Chladová urtikária – ochorenie, pri ktorom kontakt s chladom vyvoláva vznik svrbiacich vyrážok alebo opuchov
Anémia (chudokrvnosť) – stav charakterizovaný zníženou schopnosťou krvi prenášať kyslík
Histamín – látka uvoľňovaná imunitným systémom, ktorá sa podieľa na vzniku alergických reakcií