Mikrobióm sa v posledných rokoch stal jednou z najdiskutovanejších tém modernej medicíny. V čreve človeka žijú bilióny mikroorganizmov, ktoré ovplyvňujú trávenie, imunitu aj metabolizmus. Spolu s týmto záujmom sa objavili pojmy probiotiká, prebiotiká a postbiotiká. Hoci znejú podobne, označujú odlišné biologické koncepty. Rozdiel medzi nimi nie je marketingový, ale funkčný.
Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré pri podaní v dostatočnom množstve prinášajú zdravotný benefit hostiteľovi. Najčastejšie ide o kmene rodov Lactobacillus alebo Bifidobacterium. Ich úlohou je podporovať rovnováhu črevného prostredia, brániť premnoženiu patogénov a modulovať imunitnú odpoveď1.
Výskum publikovaný v časopise Nature Reviews Gastroenterology & Hepatology2 ukazuje, že účinnosť probiotík je vysoko špecifická pre konkrétny kmeň. Neplatí teda, že všetky probiotiká fungujú rovnako. Ich efekt závisí od dávky, vitality a od stavu črevného prostredia konkrétneho človeka. Dôležité je pochopiť, že probiotiká sú živé organizmy. Musia prežiť kyslé prostredie žalúdka, dosiahnuť črevo a tam sa aspoň dočasne udržať. Ich účinok je preto citlivý na podmienky.
Prebiotiká nie sú baktérie. Ide o nestráviteľné zložky potravy, najčastejšie vlákninu alebo oligosacharidy, ktoré slúžia ako potrava pre prospešné mikroorganizmy. Podporujú rast a aktivitu tých baktérií, ktoré už v čreve prirodzene žijú. Kľúčová je premena týchto látok črevnými baktériami. Výsledkom sú mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ktoré majú významný metabolický a protizápalový účinok ako o nich informoval výskum publikovaný v časopise Gut3.
Prebiotiká teda neosídľujú črevo novými baktériami, ale podporujú tie existujúce. Ich účinok je stabilnejší, pretože pracujú s prirodzeným ekosystémom organizmu.
Postbiotiká predstavujú najnovší koncept v tejto oblasti. Nejde o živé baktérie ani o ich potravu, ale o bioaktívne látky, ktoré vznikajú ako produkt bakteriálnej činnosti⁴. Patria sem mastné kyseliny s krátkym reťazcom, bakteriálne fragmenty alebo metabolity, ktoré ovplyvňujú imunitný systém a zápalové procesy.
Podľa definície publikovanej v časopise Nature Reviews Gastroenterology & Hepatology4 sa postbiotiká považujú za prípravky obsahujúce mikroorganizmy alebo ich zložky, ktoré prinášajú zdravotný benefit. Ich výhodou je stabilita, keďže nejde o živé organizmy citlivé na podmienky skladovania.
Črevný mikrobióm je dynamický ekosystém, ktorého rovnováha závisí od stravy, životného štýlu, liekov aj stresu⁵. Význam tejto rovnováhy zdôraznila rozsiahla analýza publikovaná v časopise The Lancet Gastroenterology & Hepatology5, ktorá poukázala na prepojenie medzi zložením mikrobiómu a chronickými ochoreniami.
V praxi nie je otázkou, ktorá z týchto možností je najlepšia. Záleží na cieli. Pri narušenej črevnej mikroflóre po antibiotikách môžu mať význam probiotiká. Pri dlhodobej podpore črevného zdravia je často kľúčová dostatočná vláknina, teda prebiotiká. Postbiotiká môžu byť vhodné tam, kde chceme presne definovaný biologický účinok bez rizika variability živých kultúr.
Rozdiel medzi probiotikami, prebiotikami a postbiotikami je teda rozdiel medzi živým mikroorganizmom, jeho výživou a jeho metabolickým výsledkom. Spoločne tvoria prepojený systém, ktorý odráža komplexnosť nášho vnútorného ekosystému. Ide o tri rôzne úrovne intervencie v tom istom systéme.
Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy
Vysvetlivky:
Mikrobióm – súbor mikroorganizmov v tele človeka, hlavne v čreve
Mastné kyseliny s krátkym reťazcom – metabolity baktérií, ovplyvňujú imunitu a zápal
Bioaktívne látky – molekuly, ktoré majú biologický účinok na hostiteľa
