Moderný človek často vníma stres ako niečo negatívne, čo treba odstrániť. Biológia však ukazuje, že stres nie je automaticky škodlivý. Krátkodobý stres bol počas evolúcie nevyhnutný pre prežitie. Aktivoval energiu, zvyšoval pozornosť a pripravoval organizmus na zvládnutie záťaže. Problém nastáva v momente, keď sa z akútneho stresu stane chronický stav. Telo totiž na stres nereaguje len psychicky. Aktivujú sa hormonálne, neurologické aj metabolické mechanizmy, ktoré pri dlhodobom preťažení začínajú meniť fungovanie mozgu aj celého organizmu. Práve preto dnes čoraz viac odborníkov hovorí o tom, že chronický stres môže fungovať podobne ako návykový mechanizmus.
Možno sa pýtaš, ako môže byť niečo nepríjemné zároveň návykové. Odpoveď sa nachádza v neurobiológii. Pri strese sa aktivuje sympatický nervový systém a zvyšuje sa produkcia hormónov ako adrenalín a kortizol. Súčasne však mozog produkuje aj dopamín — neurotransmiter spojený s motiváciou, výkonom a pocitom odmeny. Práve preto veľa ľudí začne podvedome fungovať v neustálom režime výkonu, tlaku a stimulácie. Mozog si postupne zvyká na vysokú mieru aktivácie a pokojový stav môže paradoxne vyvolávať nepokoj alebo pocit „že sa nič nedeje“¹. Niektoré práce publikované v odbornom časopise Neuroscience & Biobehavioral Reviews naznačujú, že dlhodobý stres môže meniť fungovanie dopamínových dráh podobným spôsobom ako iné návykové mechanizmy².
Jedným z najdôležitejších hormónov stresovej reakcie je kortizol. V krátkodobom horizonte je mimoriadne užitočný. Pomáha mobilizovať energiu, zvyšovať koncentráciu a zvládať akútnu záťaž. Problém vzniká vtedy, keď jeho hladina zostáva zvýšená dlhodobo. Chronicky zvýšený kortizol sa spája s horšou regeneráciou, vyšším zápalom, zhoršenou kvalitou spánku aj zvýšenou únavou³. Z biologického pohľadu ide o stav, pri ktorom organizmus funguje v permanentnom režime pohotovosti. Telo síce produkuje energiu na zvládnutie záťaže, no zároveň obmedzuje procesy, ktoré nie sú nevyhnutné pre okamžité prežitie ako regeneráciu, reprodukciu či optimálne fungovanie imunity.
Chronický stres neovplyvňuje len hormóny, ale aj samotné fungovanie mozgu. Dlhodobé preťaženie sa spája so zmenami v oblasti centrálneho nervového systému. Prakticky to znamená, že človek môže byť impulzívnejší, horšie sa sústrediť alebo mať problém „vypnúť“. Mozog sa adaptuje na vysokú mieru stimulácie a začne ju vnímať ako nový normál.
Práve preto niektorí ľudia paradoxne vyhľadávajú neustály tlak, preplnený kalendár alebo pracovný chaos. Nie preto, že by im robil dobre, ale preto, že nervový systém si na tento stav zvykol.
Mnohí ľudia si myslia, že stres dodáva energiu. Krátkodobo je to pravda. Z dlhodobého hľadiska však ide skôr o energetický dlh. Chronická aktivácia stresových mechanizmov zvyšuje nároky na mitochondrie, nervový systém aj hormonálnu reguláciu. Výsledkom môže byť pocit únavy, zníženej motivácie, horšej regenerácie alebo psychického vyčerpania⁴. S týmto sa stotožňujú aj práce publikované v odbornom časopise Nature Reviews Neuroscience, ktoré poukazujú na to, že dlhodobý stres ovplyvňuje neuroplasticitu mozgu, energetický metabolizmus aj schopnosť regenerácie nervového systému⁵.
Z pohľadu neurobiológie je dôležité pochopiť, že telo často nepotrebuje ďalšiu stimuláciu, ale opačný signál — bezpečie, regeneráciu a stabilitu. Práve preto majú význam intervencie, ktoré pomáhajú regulovať nervový systém. Kvalitný spánok, pravidelný pohyb, dychové techniky, stabilný cirkadiánny rytmus alebo dostatočný príjem živín nefungujú len „psychologicky“. Ovplyvňujú priamo biologické mechanizmy stresovej odpovede.
Aj moderná suplementácia sa dnes čoraz viac zameriava na podporu adaptácie organizmu na záťaž. Význam majú najmä látky podporujúce nervový systém, mitochondrie a zvládanie oxidačného stresu ako napríklad Karnozín EXTRA alebo Astaxantín. Sú jedinečné pre svoj potenciál pri ochrane buniek pred metabolickým a oxidačným poškodením.
Najväčší problém chronického stresu spočíva v tom, že sa postupne stane normou. Človek si zvykne na napätie, vysoké tempo aj permanentnú stimuláciu. Biológia však ukazuje, že organizmus nebol vytvorený na neustálu pohotovosť. Krátkodobý stres môže byť užitočný. Chronický stres však postupne mení fungovanie mozgu, hormonálneho systému aj energetického metabolizmu. A práve preto dnes začína byť čoraz dôležitejšie nevnímať regeneráciu ako luxus, ale ako biologickú nevyhnutnosť.
Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy
Vysvetlivky
Kortizol – hlavný hormón stresovej reakcie, pomáha mobilizovať energiu.
Dopamín – neurotransmiter spojený s motiváciou, odmenou a pocitom uspokojenia.
Sympatický nervový systém – časť nervového systému aktivujúca telo v strese („boj alebo útek“).
Dopamínové dráhy – nervové okruhy v mozgu zodpovedné za motiváciu a návykové správanie.
Neuroplasticita – schopnosť mozgu meniť sa a prispôsobovať novým podmienkam.
