Sucho v ústach pri strese: prečo sa to deje?

Prečo nám pri strese vysychá v ústach?

Stres poznáme všetci. Niekedy príde pred dôležitým pracovným stretnutím, inokedy pred skúškou, vystúpením alebo nepríjemným rozhovorom. Telo v takých chvíľach reaguje skôr, ako si to vôbec stihneme uvedomiť. Zrýchli sa tep, zmení sa dýchanie, zvýši sa pozornosť a organizmus sa pripravuje na situáciu, ktorú vyhodnotil ako náročnú. A niekedy si všimneme ešte jednu vec. Zrazu máme sucho v ústach.

Nie je to náhoda. Produkcia slín je úzko prepojená s nervovým systémom a psychickým stavom človeka. Pri strese sa mení aktivita autonómneho nervového systému a môže sa meniť aj sekrécia slín. Výsledkom môže byť pocit sucha, lepkavosti v ústach alebo potreba častejšie prehĺtať.¹,²

Zaujímavé pritom je, že pocit sucha v ústach a skutočne znížená tvorba slín nie sú úplne to isté. Odborne sa pocit sucha označuje ako xerostómia, zatiaľ čo objektívne zníženie tvorby slín sa označuje ako hyposalivácia. Človek teda môže mať pocit sucha aj vtedy, keď jeho tvorba slín nie je výrazne znížená.³ A práve preto môže byť stres taký zaujímavý. Nejde iba o množstvo slín. Mení sa spôsob, akým organizmus v danej chvíli funguje, a zároveň aj naše vnímanie telesných pocitov.

Čo sa v tele počas stresu deje?

Keď sa dostaneme do stresovej situácie, organizmus aktivuje mechanizmy, ktoré súvisia najmä s reakciou na záťaž. Telo sa pripravuje na rýchle konanie. Energia a pozornosť sa presúvajú k systémom, ktoré sú v danej chvíli dôležitejšie. Trávenie, slinenie alebo iné procesy, ktoré nie sú bezprostredne potrebné na zvládnutie stresora, môžu byť dočasne ovplyvnené. Nervové riadenie slinných žliaz je pritom pomerne komplexné a závisí od súhry viacerých nervových mechanizmov.⁴ Preto môže človek pred prezentáciou cítiť, že má „sucho v ústach“, hoci ešte pred niekoľkými minútami bolo všetko úplne v poriadku. Nie je to slabosť ani výmysel. Je to fyziologická reakcia organizmu. Výskum zároveň ukazuje, že medzi psychickým stresom a suchosťou v ústach existuje súvislosť. V štúdii 247 dospelých ľudí publikovanej v časopise Journal of Dental Research, Dental Clinics, Dental Prospects sa stres, úzkosť a depresívne symptómy významne spájali so subjektívnym pocitom sucha v ústach a so zmenami nestimulovanej tvorby slín.²

Zaujímavé výsledky priniesla aj staršia štúdia s viac ako 1 200 účastníkmi, v ktorej sa subjektívne sucho v ústach a nízka nestimulovaná tvorba slín spájali okrem iného s úzkosťou a stresom.¹ To však neznamená, že každé sucho v ústach spôsobuje stres. A práve tu je dôležité zostať pragmatický.

Nie každé sucho spôsobuje stres

Ak sa sucho v ústach objaví pred skúškou, pracovným pohovorom alebo inou stresovou situáciou a po odznení napätia ustúpi, môže ísť o úplne prirodzenú reakciu. Ak je však sucho v ústach dlhodobé alebo výrazné, už by sme ho nemali automaticky pripisovať stresu.

Príčin môže byť viac. Významnú úlohu môžu mať napríklad niektoré lieky, dehydratácia, fajčenie, dýchanie ústami, niektoré ochorenia alebo zmeny funkcie slinných žliaz.³,⁵ Medzi lieky, ktoré môžu prispievať k suchosti v ústach, patria napríklad niektoré antidepresíva, antihistaminiká, antihypertenzíva, diuretiká a ďalšie skupiny liekov.⁵ Ak človek pociťuje sucho v ústach pravidelne, má problémy s prehĺtaním, rozprávaním, zmeny chuti, pálenie v ústach alebo sa pridávajú problémy so zubami, je vhodné hľadať skutočnú príčinu. Dlhodobé zníženie tvorby slín totiž môže zvyšovať riziko zubného kazu, infekcií ústnej dutiny a ďalších problémov.³

Čo môže pomôcť?

Ak ide o krátkodobé sucho spojené so stresovou situáciou, často pomôžu úplne jednoduché veci. Dôležitá je dostatočná hydratácia, dýchanie nosom a snaha znížiť samotnú stresovú reakciu. Pri opakovaných problémoch môže byť užitočné aj stimulovanie tvorby slín napríklad žuvaním žuvačky bez cukru. Pri dlhodobej xerostómii sa odporúča venovať zvýšenú pozornosť aj ústnej hygiene a ochrane zubov.³,⁶

Záver

Sucho v ústach pri strese nie je nič nezvyčajné. Organizmus v stresovej situácii mení svoju činnosť a slinenie je súčasťou tejto reakcie. Výskum zároveň ukazuje súvislosť medzi stresom, úzkosťou a subjektívnym pocitom sucha v ústach.¹,² Zároveň však nie je správne všetko pripísať psychike. Pretože sucho nie je diagnóza. Je to príznak, ktorý môže mať viacero príčin. A možno práve toto je pri tejto téme najdôležitejšie. Keď nám pri dôležitom rozhovore vyschne v ústach, nemusíme sa zľaknúť. Naše telo pravdepodobne iba reaguje na situáciu, ktorú vníma ako náročnú. Ak však máme sucho v ústach každý deň, aj keď sme v pokoji, stojí za to počúvať svoje telo trochu pozornejšie a hľadať skutočný dôvod.

Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy

1. Bergdahl, M., & Bergdahl, J. (2000). Low unstimulated salivary flow and subjective oral dryness: association with medication, anxiety, depression, and stress. Journal of Dental Research, 79(9), 1652–1658.
2. Gholami, N., Hosseini Sabzvari, B., Razzaghi, A., & Salah, S. (2017). Effect of stress, anxiety and depression on unstimulated salivary flow rate and xerostomia. Journal of Dental Research, Dental Clinics, Dental Prospects, 11(4), 247–252.
3. Villa, A., & Abati, S. (2011). Diagnosis and management of xerostomia and hyposalivation. Therapeutics and Clinical Risk Management, 7, 45–51.
4. Garrett, J. R. (1987). The proper role of nerves in salivary secretion: a review. Journal of Dental Research, 66(2), 387–397.
5. Wolff, A., Joshi, R. K., Ekström, J., et al. (2017). A Guide to Medications Inducing Salivary Gland Dysfunction, Xerostomia, and Subjective Sialorrhea: A Systematic Review Sponsored by the World Workshop on Oral Medicine VI. Drugs in R&D, 17, 1–28.
6. Villa, A., & Connell, C. L. (2022). Xerostomia: A Comprehensive Review with a Focus on Mid-Life Health. Journal of Clinical Medicine, 11(21), 6435.

Vysvetlivky
Xerostómia – subjektívny pocit sucha v ústach, ktorý nemusí vždy znamenať skutočne zníženú tvorbu slín
Hyposalivácia – objektívne znížená tvorba slín
Kortizol – hormón podieľajúci sa na regulácii reakcie organizmu na stres