Treba klimatizáciu čistiť?

Počas horúcich letných dní patrí klimatizácia medzi najvyužívanejšie zariadenia v domácnostiach, kanceláriách aj automobiloch. Väčšina ľudí sa však sústredí najmä na jej chladiaci výkon a len málokto premýšľa nad tým, čo sa deje vo vnútri systému počas mesiacov pravidelnej prevádzky. Práve tu vzniká otázka, ktorú si mnohí kladú až v momente, keď sa objaví nepríjemný zápach alebo zhoršená kvalita vzduchu: Treba klimatizáciu pravidelne čistiť, alebo ide len o odporúčanie bez väčšieho významu?

Odpoveď je pomerne jednoznačná. Klimatizácia patrí medzi zariadenia, v ktorých sa môžu za určitých podmienok hromadiť mikroorganizmy, prach a organické nečistoty. Ak sa údržba zanedbáva, môže to ovplyvniť nielen fungovanie zariadenia, ale aj kvalitu vzduchu, ktorý dýchame.¹

Prečo sa klimatizácia stáva vhodným prostredím pre mikroorganizmy?

Na úvod je potrebné pochopiť, ako klimatizácia funguje. Počas chladenia dochádza ku kondenzácii vzdušnej vlhkosti na výparníku. Vzniká tak prostredie, ktoré je chladné a zároveň vlhké. Práve kombinácia vlhkosti, prachu a organických nečistôt vytvára podmienky vhodné pre rast niektorých baktérií a plesní.² Situáciu ešte zhoršujú zanesené filtre alebo dlhodobé obdobia bez čistenia. Neznamená to, že každá klimatizácia automaticky predstavuje zdravotné riziko. Riziko však rastie úmerne tomu, ako dlho zostáva systém bez pravidelnej údržby.

Čo sa môže v klimatizácii nachádzať?

Keď sa hovorí o znečistenej klimatizácii, ľudia si často predstavia len prach. Realita je však o niečo komplexnejšia. Vo vnútorných častiach systému sa môžu nachádzať rôzne druhy baktérií, mikroskopických húb a plesní.³ Niektoré z nich sú prirodzene prítomné v prostredí a za bežných okolností nepredstavujú problém. Ak sa však začnú množiť vo väčšom množstve, môžu byť zdrojom nepríjemného zápachu alebo zhoršenej kvality vnútorného ovzdušia. Práve charakteristický zatuchnutý zápach po zapnutí klimatizácie býva jedným z najčastejších signálov, že systém si zaslúži dôkladnejšiu kontrolu.

Môže špinavá klimatizácia ovplyvniť zdravie?

Odborníci sa zhodujú, že pravidelne udržiavaná klimatizácia je vo všeobecnosti bezpečná.⁴ Pri zanedbanej údržbe však môže dochádzať k zvýšenej expozícii mikroorganizmom, alergénom alebo časticiam prachu. Citlivejšie osoby môžu následne pociťovať podráždenie dýchacích ciest, kašeľ, kýchanie alebo zhoršenie alergických príznakov.⁵ Najväčšiu pozornosť by mali údržbe venovať domácnosti s alergikmi, astmatikmi, malými deťmi alebo staršími ľuďmi, ktorí môžu byť na kvalitu vzduchu citlivejší.

Nestačí iba vyčistiť filter

Mnohí používatelia sa domnievajú, že údržba klimatizácie spočíva výlučne v opláchnutí filtrov. Hoci ide o dôležitý krok, samotné filtre predstavujú len jednu časť celého systému. Nečistoty sa môžu usádzať aj na výparníku, ventilátore, odvodňovacích častiach a ďalších komponentoch.⁶ Preto odborné servisné čistenie zahŕňa podstatne viac než len základné odstránenie prachu z filtrov. Pravidelná údržba zároveň pomáha zachovať optimálnu účinnosť zariadenia a môže predĺžiť jeho životnosť.

Ako často klimatizáciu čistiť?

Presná frekvencia závisí od typu zariadenia, intenzity používania a prostredia, v ktorom sa nachádza. Vo všeobecnosti sa odporúča pravidelné čistenie filtrov počas sezóny a odborná servisná kontrola aspoň raz ročne.⁷ V prašnom prostredí alebo pri intenzívnom využívaní môže byť potrebná aj častejšia údržba. Pravidelné čistenie pritom nie je len otázkou hygieny. Predstavuje aj spôsob, ako udržať klimatizáciu efektívnu, energeticky úspornú a spoľahlivú.

Záver

Klimatizácia sama o sebe nepredstavuje problém. Problémom sa môže stať až vtedy, keď sa zanedbáva jej údržba. Vlhké prostredie vo vnútri systému totiž môže podporovať hromadenie prachu, baktérií a plesní, ktoré následne ovplyvňujú kvalitu vzduchu v interiéri.^1,2,8 Pravidelné čistenie filtrov, odborný servis a v prípade potreby aj vhodne vykonaná ozonizácia predstavujú účinnú kombináciu krokov, ktoré pomáhajú udržiavať klimatizáciu v dobrom technickom aj hygienickom stave.

Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy

1. Luongo, J. C., Miller, S. L., & Nazaroff, W. W. (2016). Environmental Conditions in Mechanical Ventilation Systems and Their Influence on Microbial Growth. Indoor Air, 26(6), 888–899.
2. Batterman, S., Godwin, C., & Jia, C. (2005). Long Duration Tests of Room Air Conditioners as Bacterial and Fungal Reservoirs. Indoor Air, 15(6), 395–404.
3. Hugenholtz, P., & Fuerst, J. A. (1992). Heterotrophic Bacteria in an Air-Handling System. Applied and Environmental Microbiology, 58(12), 3914–3920.
4. Fisk, W. J., Seppänen, O., Faulkner, D., & Huang, J. (2005). Economic Benefits of Improved Air Quality in Buildings. Indoor Air, 15(Suppl. 10), 27–38.
5. Mendell, M. J., Mirer, A. G., Cheung, K., Tong, M., & Douwes, J. (2011). Respiratory and Allergic Health Effects of Dampness, Mold and Dampness-Related Agents. Indoor Air, 21(3), 148–167.
6. Aydogdu, H., Asan, A., & Tatman Otkun, M. (2010). Indoor and Outdoor Airborne Bacteria in Air Conditioning Systems. Environmental Monitoring and Assessment, 166(1–4), 223–229.
7. World Health Organization. (2021). WHO Global Air Quality Guidelines.
8. American Society of Heating, Refrigerating and Air-Conditioning Engineers. (2022). HVAC Maintenance Guidelines.

Vysvetlivky
Mikroorganizmy – mikroskopické organizmy, medzi ktoré patria baktérie, plesne alebo kvasinky
Biofilm – vrstva mikroorganizmov a organických látok usadená na povrchu zariadení