Vysoký cholesterol v kontexte metabolizmu a životného štýlu

Úvod

Podľa publikácií v The Lancet¹ patrí zvýšená hladina cholesterolu medzi hlavné rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení. Konštatujem však, že v bežnej praxi je cholesterol často vnímaný zjednodušene, ako „škodlivá látka“, ktorú je potrebné znižovať. Domnievam sa, že takýto pohľad nie je úplný, keďže cholesterol je pre organizmus nevyhnutnou biologickou molekulou s viacerými funkciami.

V nasledujúcich riadkoch chcem poukázať na to, čo cholesterol v skutočnosti je, aké má funkcie, aké faktory ovplyvňujú jeho hladinu a akú úlohu zohráva pohyb v jeho regulácii.

Čo je cholesterol a akú má funkciu?

Cholesterol je lipidová látka, ktorá je prirodzenou súčasťou ľudského organizmu. Zúčastňuje sa na tvorbe bunkových membrán, hormónov a vitamínu D². Konštatujem preto, že bez cholesterolu by nebolo možné zabezpečiť stabilitu bunkových štruktúr ani správne fungovanie hormonálneho systému. Z pohľadu transportu v krvi rozlišujeme najmä dve formy. LDL cholesterol, často označovaný ako „zlý“, prenáša cholesterol z pečene do tkanív. Pri jeho nadbytku môže dochádzať k ukladaniu cholesterolu do cievnych stien. Naopak HDL cholesterol, označovaný ako „dobrý“, zabezpečuje spätný transport cholesterolu z periférnych tkanív späť do pečene, kde sa následne metabolizuje. Domnievam sa preto, že samotný cholesterol nie je problémom, ale skôr nerovnováha medzi jeho jednotlivými formami³.

Individuálne faktory a vplyv pohybu na hladinu cholesterolu

Zaujímavým faktom je, že približne 70 až 80 % cholesterolu si organizmus vytvára sám, najmä v pečeni. To znamená, že hladina cholesterolu nie je závislá výlučne od stravy. Usudzujem, že aj pri relatívne zdravej životospráve môžu byť hodnoty cholesterolu ovplyvnené viacerými faktormi. Medzi najdôležitejšie patrí genetika, ktorá určuje spôsob metabolizmu lipidov. Rovnako významnú úlohu zohráva inzulínová citlivosť, hormonálna regulácia a celková metabolická aktivita organizmu⁴. Konštatujem, že práve tieto vnútorné mechanizmy často vysvetľujú, prečo majú niektorí jedinci zvýšený cholesterol aj napriek dodržiavaniu zásad zdravej výživy.

V kontexte regulácie cholesterolu považujem pohyb za jeden z kľúčových faktorov. Podľa štúdií publikovaných v Journal of the American College of Cardiology⁵ má pravidelná aeróbna aktivita významný vplyv na lipidový profil. Konkrétne ide o pohyb, pri ktorom telo potrebuje väčšie množstvo kyslíka, ako je rýchla chôdza, beh alebo bicyklovanie. Takáto aktivita vykonávaná niekoľkokrát týždenne dokáže znížiť LDL cholesterol približne o 5 až 10 % a zároveň zvýšiť hladinu HDL cholesterolu.

Interakcia medzi zápalom a cholesterolom

Podľa publikácií v Circulation⁶ sa v posledných rokoch čoraz viac zdôrazňuje úloha zápalu ako kľúčového faktora pri vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Zvýšená hladina cholesterolu nemusí byť jediným spúšťačom patologických procesov, pokiaľ nie je prítomné zápalové prostredie v cievach. Domnievam sa, že práve kombinácia zvýšeného LDL cholesterolu a chronického nízkostupňového zápalu vytvára podmienky pre jeho ukladanie v cievnej stene. V takomto prostredí dochádza k oxidácii LDL častíc, ktoré sa následne stávajú biologicky aktívnejšími a môžu iniciovať zápalovú reakciu. Tento proces vedie k postupnému vzniku aterosklerotických plátov. Z tohto pohľadu usudzujem, že efektívna prevencia by nemala byť zameraná výlučne na znižovanie hladiny cholesterolu, ale aj na redukciu zápalu a podporu celkovej metabolickej rovnováhy.

Diskusia na záver

Na základe dostupných poznatkov konštatujem, že cholesterol je neoddeliteľnou súčasťou ľudského organizmu a jeho prítomnosť je nevyhnutná pre správne fungovanie viacerých fyziologických procesov. Problémom sa stáva až jeho nerovnováha, najmä zvýšená hladina LDL cholesterolu. Domnievam sa, že vnímanie cholesterolu by malo byť komplexnejšie, pričom je potrebné zohľadniť nielen stravu, ale aj genetické predispozície, hormonálny stav a úroveň fyzickej aktivity. Pohyb v tomto kontexte predstavuje efektívny a prirodzený nástroj, ktorý môže významne prispieť k zlepšeniu lipidového profilu. Zároveň však usudzujem, že optimálny prístup spočíva v kombinácii racionálnej životosprávy, pohybu, metabolickej rovnováhy a individualizovaného prístupu k zdraviu.

Ing. Mária Zajičková, PhD.
organická chemička, popularizátorka vedy

1. Ference, B. A., Ginsberg, H. N., Graham, I., Ray, K. K., Packard, C. J., Bruckert, E., Hegele, R. A., Krauss, R. M., Raal, F. J., Schunkert, H., Watts, G. F., Borén, J., Fazio, S., Horton, J. D., Masana, L., Nicholls, S. J., Nordestgaard, B. G., van de Sluis, B., Taskinen, M. R., Tokgözoğlu, L., & Landmesser, U. (2017). Low-density lipoproteins cause atherosclerotic cardiovascular disease. The Lancet, 389(10077), 1399–1409.
2. Goldstein, J. L., & Brown, M. S. (2015). A century of cholesterol and coronaries: From plaques to genes to statins. Cell, 161(1), 161–172.
3. Barter, P., Gotto, A. M., LaRosa, J. C., Maroni, J., Szarek, M., Grundy, S. M., Kastelein, J. J. P., Bittner, V., & Fruchart, J. C. (2007). HDL cholesterol, very low levels of LDL cholesterol, and cardiovascular events. New England Journal of Medicine, 357(13), 1301–1310.
4. Reaven, G. M. (2005). Insulin resistance, the insulin resistance syndrome, and cardiovascular disease. Panminerva Medica, 47(4), 201–210.
5. Kodama, S., Tanaka, S., Saito, K., Shu, M., Sone, Y., Onitake, F., Suzuki, E., Shimano, H., Yamamoto, S., Kondo, K., Ohashi, Y., Yamada, N., & Sone, H. (2007). Effect of aerobic exercise training on serum levels of high-density lipoprotein cholesterol. Journal of the American College of Cardiology, 50(6), 552–558.
6. Libby, P. (2002). Inflammation in atherosclerosis. Circulation, 105(9), 1135–1143.

Vysvetlivky
Oxidácia LDL – chemická zmena LDL častíc, pri ktorej sa stávajú škodlivejšími a podporujú zápal v cievach.
Ateroskleróza – proces ukladania tukových látok v cievach, ktorý vedie k ich zúženiu a zhoršenému prietoku krvi.