Ilja trpel od narodenia výraznou hypotóniou – svalovou slabosťou, ktorá mu znemožňovala samostatne sa postaviť, chodiť, či hovoriť. Zároveň vykazoval znaky poruchy autistického spektra – minimálny záujem o sociálny kontakt, výrazná senzorická selektivita a fascinácia vizuálnymi podnetmi.
Rodina prešla štandardným diagnostickým a terapeutickým procesom, no bez zásadného pokroku. Pri hľadaní ďalších možností narazili na informácie o karnozíne – prirodzenej látke s neuroprotektívnym, antioxidačným a bunko-regeneračným účinkom.
Po úvodnej opatrnosti sa rozhodli šesťzložkový karnozín vyskúšať. Už po niekoľkých týždňoch užívania zaznamenala matka prvé výrazné zmeny: Ilja po prvýkrát vedome reagoval na položenú otázku a slovne odpovedal. Tento jednoduchý moment predstavoval zásadný míľnik, keďže dovtedy neprejavil žiadnu verbálnu komunikáciu.
Pozitívne zmeny pokračovali – zlepšila sa jeho motorika, zvýšil sa záujem o okolie a znížila sa celková úroveň stresového zaťaženia. Výsledky boli natoľko presvedčivé, že rodina sa rozhodla vytvoriť platformu, ktorá by sprístupnila karnozín aj ďalším – nielen pre deti s vývinovými poruchami, ale aj pre široké spektrum neurologických, degeneratívnych a civilizačných diagnóz.
Tak vznikla spoločnosť Carnomed, s víziou spájať vedecké poznatky s praktickými skúsenosťami a prinášať klinicky relevantné výživové doplnky, ktoré stoja na princípoch biochemickej účinnosti, bunkovej rovnováhy a dlhodobej zdravotnej prevencie.
Príbeh Ilju je dodnes jedným z mnohých osobných dôkazov toho, že aj nenápadná molekula môže priniesť zmenu – ak sa aplikuje v správnom čase, forme a kontexte.
„Od prvých dní, čo sme mu ho začali podávať, sme totiž videli nie kroky, ale skoky v jeho vývoji. Predtým bol poobede už bez energie a taký unavený, že zaspal. Po karnozíne spánok nepotreboval, poobede nespí doteraz a je omnoho živší. Po pár týždňoch sa sám postavil a ja som v úžase nevedela, ako zareagovať. Dovtedy maximálne kľačal. Zmenilo sa i jeho sociálne správanie, už nechce byť sám, ale doslova si nás žiada, aby sme boli pri ňom a hrali sa s ním. A keď povedal prvýkrát mama, povedala som si, že i keby už nič viac nedosiahol, táto skúsenosť stála za to.“
